Máme dvoch nových svätcov

Pápež Lev XIV., ktorý predsedal omši a kanonizácii Piera Giorgia Frassatiho a Carla Acutisa, vzdal hold ich mimoriadnemu svedectvu viery, nádeje a dôvery v Boha, ako aj veľkému plánu Pána pre večnú radosť a šťastie. 

Kanonizácia prebehal na začiatku slávnosti. 

V homílii Svätý Otec rozjímal nad mimoriadnym svedectvom oboch nových svätých. Pripomínajúc slová z prvého nedeľného čítania z Knihy múdrosti, pápež poznamenal, že podobne ako kráľ Šalamún, aj títo mladí muži hľadali dar múdrosti, aby lepšie pochopili Božie plány pre náš život a svet a verne ich nasledovali. A tým, že tak robili, používali svoje dary, aby priviedli iných k Bohu prostredníctvom svojho príkladu, slov a činov.

Maják pre laickú spiritualitu

Pri opise života svätého Piera Giorgia Frassatiho, mladého Taliana z počiatku 20. storočia, jeho účasti v katolíckych združeniach a službe chudobným, pápež povedal, že aj dnes „je Pier Giorgiov život majákom pre laickú spiritualitu“, pretože viera nebola súkromnou záležitosťou a dalo sa ju žiť v spoločenstve prostredníctvom členstva v cirkevných združeniach a prostredníctvom veľkorysého angažovania sa v politickom živote a službe chudobným.

Svedok svätosti v jednoduchosti

Pápež hovoril o svedectve mladého talianskeho svätca Carla Acutisa, tínedžera našej doby, a o tom, ako stretol Ježiša vo svojej rodine vďaka svojim rodičom Andreovi a Antonii. Obaja boli na slávnosti prítomní spolu s Carlovimi súrodencami Francescou a Michele. 

„Svätý Carlo tiež našiel a žil svoju vieru prostredníctvom školy, ale najmä sviatostí slávených vo farskej komunite,“ pokračoval pápež a poznamenal, že Carlo „vyrastal prirodzene integrujúc modlitbu, šport, štúdium a charitu do svojich dní ako dieťa a mladý muž“.

Pestovanie lásky k Bohu a blížnym

Pápež povedal, že každodenná omša, modlitba a najmä eucharistická adorácia poznačili životy svätých Piera Giorgia a Carla v pestovaní ich lásky k Bohu a blížnym prostredníctvom jednoduchých skutkov milosrdenstva. A aj keď oboch postihla choroba, ktorá skrátila ich životy, naďalej svedčili o nádeji a obetovali sa Bohu, dodal pápež a pripomenul, ako Pier Giorgio raz povedal: „Deň mojej smrti bude najkrajším dňom môjho života“; a ako mladý Carlo často poznamenával, že „nebo na nás vždy čakalo a že milovať zajtrajšok znamená dať dnes to najlepšie zo svojho ovocia“.

Na záver pápež Lev zdôraznil, ako svätí Pier Giorgio Frassati a Carlo Acutis vyzývajú všetkých, „najmä mladých ľudí, aby neplytvali svojimi životmi, ale aby ich nasmerovali nahor a vytvorili z nich majstrovské diela“.