Miesto, kde by mnohí dokázali stráviť roky

Vatikánska apoštolská bibliotéka je jedinečnou inštitúciou. Sídli v Apoštolskom paláci a vstupuje sa do nej cez nádvorie Belvedere. Prístup do nej má ktokoľvek, kto splní podmienky.

Napríklad musíte byť vedec alebo výskumník, vysokoškolský profesor, či študent, ktorý pracuje na výskume pre doktorandskú prácu. Do knižnice sa nedostanú študenti vyšších stredných škôl a univerzít.

Dedičstvo apoštolskej bibliotéky je ohromujúce: okolo 180-tisíc zväzkov manuskriptov,  1 600 000 tlačených kníh, viac ako 8 600 prvotlačí, približne 300-tisíc mincí a medailí, 150-tisíc tlačí, kresieb a viac ako 150-tisíc fotografií.

Dejiny, ktoré začali vo 4. storočí
Počiatky Vatikánskej apoštolskej knižnice siahajú do 4. storočia, do obdobia, keď sa v Rímskej cirkvi objavuje „scrinium“, ktoré slúžilo ako bibliotéka, ale aj ako archív. Na konci 8. storočia sa objavuje osoba „bibliothecarius“, teda bibliotekár, ktorý stojí na čele knižnice.

Prvá bibliotéka a prvý archív sa v podstate roztratili v polovici 13. storočia. Zakladateľom modernej Vatikánskej bibliotéky bol pápež Mikuláš V. (1447 – 1455). Vo Vatikáne vtedy našiel 350 latinských a niekoľko gréckych a hebrejských kódexov.

Z tohto dedičstva a s pomocou jeho kníh vznikla zbierka, ktorú Mikuláš V. rozšíril, a to tak, že nariadil kúpiť manuskripty a prepisy ďalších dokumentov. Po jeho smrti (24. marca 1455) bola pápežská zbierka najväčšou v Európe. Mala približne 1 500 kódexov.

Prvý bibliotekár a dnešné sídlo
Následne pápež Sixtus IV. (1471 – 1484) vymenoval prvého bibliotekára, ktorým sa stal Bartolomeo Platina. Počet kódexov v roku 1475 stúpol na 2 527 a v roku 1481 ich už bolo 3 500.

V roku 1587 pápež Sixtus V. (1585 – 1590) poveril architekta Domenica Fontanu, aby vybudoval základy nového a väčšieho sídla. Budova, v ktorej je bibliotéka dodnes, bola postavená na rozmedzí nádvorí Belvedere a Biblioteca.

Na hornom poschodí sa nachádza veľká dvojloďová aula dlhá sedemdesiat metrov a široká pätnásť. Dnes sa nazýva Sixtínsky salón a v nej boli umiestňované zbierky.

Na začiatku 17. storočia prišlo k ďalšej významnej zmene. Pápež Pavol V. (1605 – 1621) oddelil od knižnice dokumentačnú časť, a tak vznikol Vatikánsky tajný archív, o ktorom sa dozviete viac v ďalšej časti letného seriálu. V 17. storočí sa v knižnici začali spájať celé bibliotéky, ktoré pôvodne patrili súkromným osobám, alebo kniežatám, a tak sa vytvorili fondy manuskriptov a tlačí.

V roku 1797 Vatikánsku knižnicu vyplienil Napoleon Bonaparte a na mnohých najcennejších knihách dodnes môžeme vidieť značku Francúzskej národnej knižnice.

Súčasnosť Vatikánskej knižnice je úzko spojená s internetom. V roku 2018 skončil šesťročný projekt digitalizácie celej zbierky rukopisov Apoštolskej knižnice.

Vatikánsky kódex

Medzi najcennejšie rukopisy, ktoré sa nachádzajú vo Vatikánskej knižnici, patrí Vatikánsky kódex. Ide o najstarší dostupný kompletný text celého Písma (okrem Machabejských kníh a niektorých Pavlových listov).

Je napísaný na jemnom pergamene a jeho vznik sa datuje do prvej polovice 4. storočia. Vatikánsky kódex dostal svoj názov podľa toho, že bol nájdený práve vo Vatikánskej knižnici v roku 1475. Štvorcový kódex má dĺžku približne 27 cm.

Je považovaný za jeden z najautoritatívnejších prameňov biblickej textovej kritiky. Nález staršieho papyrusu P75 v roku 1952 autoritu Vatikánskeho kódexu ešte potvrdil. Od roku 2015 je text vrátane neskôr datovaných dodatkov dostupný v digitálnej podobe pre širokú verejnosť.

Kolumbov list

Mimoriadne cenným je aj list Krištofa Kolumba, v ktorom moreplavec podáva správu o objavení Ameriky. Kolumbova správa bola preložená do latinčiny a opisy tohto prekladu sa rozšírili po Európe.

Jedno z týchto vydaní získala Apoštolská bibliotéka v roku 1921. Janovský moreplavec v liste opisuje domorodé kmene, faunu a flóru Nového sveta a vysvetľuje, ako sa mu po 33 dňoch plavby podarilo priraziť k brehom.

Správu písal počas spiatočnej cesty v roku 1493 a po pristátí ju nechal v dvoch kópiách doručiť na španielsky dvor. Španielske originály sa nezachovali, o to väčšia je hodnota tejto latinskej tlače.