Modlitba otvára dvere Duchu Svätému

Samotnú katechézu uviedol úryvok zo Skutkov apoštolov: „Keď ich prepustili, išli k svojim a rozpovedali, čo im hovorili veľkňazi a starší. Keď ich vypočuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a hovorili: ‚Pane, ty si stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich.

A teraz, Pane, pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji služobníci hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou. Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša diali uzdravenia, znamenia a divy.‘

A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo“ (Sk 4, 23 – 24. 29 – 31).

Cirkev je veľkou školou modlitby

„Život farnosti a každej kresťanskej komunity určuje čas liturgie a komunitnej modlitby. Uvedomujeme si, že dar, ktorý sme v detstve prijali s jednoduchosťou, je veľkým, mimoriadne bohatým dedičstvom a že skúsenosť modlitby si zasluhuje byť čoraz viac prehlbovaná.

Šat viery nie je naškrobený, ale sa vyvíja spolu s nami; nie je strnulý, rastie, a to aj prostredníctvom momentov kríz a zmŕtvychvstaní; ba nedá sa rásť bez momentov kríz. Dychom viery je modlitba. Rastieme vo viere natoľko, nakoľko sa učíme modliť.

Po istých pasážach života si uvedomujeme, že bez viery by sme to neboli zvládli a že modlitba bola našou silou. A to nielen osobná modlitba, ale aj modlitba bratov a sestier, spoločenstva, ktoré nás sprevádzalo a podporovalo; ľudí, ktorí nás poznajú; tých, ktorých prosíme, aby sa za nás modlili.

Aj preto v Cirkvi neustále prekvitajú komunity a skupiny oddané modlitbe. V Cirkvi sú kláštory, konventy, pustovne, kde žijú osoby zasvätené Bohu a ktoré sa často stávajú centrami duchovného vyžarovania.

Sú komunitami modlitby, ktoré vyžarujú duchovnosť. Sú malými oázami, v ktorých sa zdieľa intenzívna modlitba a deň čo deň sa buduje bratské spoločenstvo.“

Bez modlitby budeme prázdni

„Všetko v Cirkvi sa rodí z modlitby a všetko rastie vďaka modlitbe. Keď chce nepriateľ, zlý duch bojovať proti Cirkvi, robí tak predovšetkým úsilím vysušiť jej pramene, zabraňovať jej v modlitbe. Vidíme to napríklad v istých skupinách, ktoré sa dohodnú na uskutočňovaní cirkevných reforiem, zmien v živote Cirkvi.

Sú tam všetky organizácie, sú tam médiá, ktoré všetkých informujú. Avšak modlitbu nevidieť, nemodlia sa. To modlitba otvára dvere Duchu Svätému, on je ten, kto inšpiruje ísť vpred. Zmeny v Cirkvi bez modlitby nie sú zmenami Cirkvi, sú zmenami skupiny.

Ak sa upustí od modlitby, na istú chvíľu sa zdá, že všetko môže ísť ďalej tak ako vždy – zotrvačnosťou, no po krátkom čase si Cirkev uvedomí, že sa stala akoby prázdnym obalom, že stratila nosnú os, že už viac nevlastní zdroj tepla a lásky. Svätice a svätci nemajú život ľahší než iní, naopak, aj oni majú svoje problémy, s ktorými sa musia boriť, a navyše sú často terčom opozícií.

Avšak ich silou je modlitba, to, že vždy načierajú z nevyčerpateľnej studne matky Cirkvi. Modlitbou živia plameň svojej viery, tak ako sa kedysi lampám dodával olej. A tak idú vpred a kráčajú vo viere a v nádeji. Svätí, ktorí často v očiach sveta veľa nezavážia, sú v skutočnosti tými, ktorí ho podopierajú, a to nie zbraňami peňazí a moci, komunikačných médií, ale zbraňami modlitby.“

Pokiaľ bude modlitba, bude aj viera

„V Lukášovom evanjeliu Ježiš kladie jednu dramatickú otázku, ktorá nás vždy núti sa zamyslieť: ,Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?‘ (Lk 18, 8). Nájde azda čisto len organizácie, ako nejakú skupinu podnikateľov s vierou, všetkých dobre zorganizovaných, konajúcich nejakú dobročinnosť, mnoho vecí, alebo nájde vieru?

Táto otázka stojí na konci jedného podobenstva, ktoré ukazuje nevyhnutnosť modliť sa s vytrvalosťou, neúnavne. Môžeme dospieť k záveru, že lampa viery bude na zemi vždy horieť, pokiaľ tu bude olej modlitby.

Lampa pravej viery Cirkvi zostane na zemi vždy zapálená, pokým tu bude olej modlitby. To je to, čo udržiava vieru a náš úbohý život, slabý a hriešny, no modlitba ho vedie bezpečne vpred. Je tu otázka, ktorú si my kresťania musíme klásť: Modlím sa? Modlíme sa? Ako sa modlíme? Tak ako papagáje? Alebo sa modlím srdcom? Ako sa modlím?“