Musíme prinášať Božiu lásku do ulíc

V príhovore sa zameral na solúnskych bratov, ktorým „sa rozplynul sen o živote v ústraní“, lebo boli citliví na Božie volanie. Ako misionári prišli na Veľkú Moravu hlásať a vysvetľovať vieru v miestnom jazyku. František vyzdvihol ich jednotu, ktorú tvorili so Slovanmi a pápežom, a odvahu v inkulturácii.

UDOMÁCŇOVANIE VIERY

Cyril a Metod museli najskôr spoznať slovanskú kultúru. Len tak možno ohlasovať vieru. „Evanjelizácia a kultúra sú úzko prepojené. Stále zaznieva refrén: viera sa musí inkulturovať a kultúra evanjelizovať.“

Aby im Slovania rozumeli, zostavili abecedu, písmo hlaholiku a prekladali Bibliu a liturgické texty do staroslovienčiny. Tak sa viera začala udomácňovať, „nebola už pre Slovanov cudzia“. Radostnú zvesť treba ohlasovať v materinskom jazyku.

SLOBODA POTREBUJE ODVAHU

Rozpory však nedali na seba dlho čakať. Na námietky, že možno používať len hebrejčinu, gréčtinu a latinčinu, bratia reagovali veľmi odvážne. Vybrali sa za pápežom, aby schválil liturgické texty v slovanskom jazyku.

„Pri kázaní je potrebná sloboda, ale sloboda vždy potrebuje odvahu. Človek je slobodný vtedy, keď je odvážny a nedá sa spútať.“ Sme povolaní byť nástrojmi slobody a odvahy. „Buďte tvoriví, vytrvalí a pokorní v modlitbe i službe.“

U BOHA JE EŠTE NÁDEJ

Príkladom odvahy a tvorivosti je aj taliansky misionár Renato Chiera, ktorý sa v brazílskych favelách venuje nechceným, opusteným a nemilovaným deťom. Zbiera ich slzy, aby mohli uvidieť svetlo.

Svojou starostlivosťou im je znamením, že u Boha je ešte nádej. Na audienciu prišiel pápežovi poďakovať za jeho starosť a starostlivosť o najzraniteľnejších a najnúdznejších.

„Páter Chiera dáva nádej mnohým deťom, ktoré potrebujú lásku, aby znovu vstali. Posolstvo o Božej láske musíme priniesť do ulíc,“ vyzval Svätý Otec. „Práve tam, v najchudobnejších uličkách, stretávame Ježiša a spolu s deťmi povstaneme aj my.“