Na hnev zaberá láskavosť a miernosť

Dvadsiateho novembra 2021 totiž prišiel o svoju mamu. Juana Cecilia Hazana Loyaza sa stala obeťou svojho partnera, ktorý ju brutálne zavraždil. Od toho dňa sa malý Alessandro neusmial. Ujala sa ho jeho babička Dina a teta Paulina, ktorá ho sprevádzala na audiencii. Chlapec sa vrhol do pápežovho náručia, kde hľadal útechu a nádej. Vtom sa znenazdania usmial.

V živote sa konfrontujeme s bolesťou, neprávosťou, nespravodlivosťou, ale i s len neschopnosťou prijať odlišnosti blížnych, na čo často reagujeme hnevom. Svätý Otec v  katechéze poukázal na temnú neresť hnevu a odlíšil ju od „svätého rozhorčenia“.

STRATA JASNOSTI

Nahnevaného človeka ľahko spoznáme. Prezradí ho agresivita, sťažené dýchanie, zachmúrený pohľad. „Vo svojom najostrejšom prejave je hnev zlozvyk, ktorý nás nenecháva na pokoji.“ Nedá nám spať a „dokáže spôsobiť, že v mysli stále niečo spriadame“. Ničí medziľudské vzťahy. „Vyjadruje neschopnosť prijať odlišnosť druhého, najmä keď sa jeho životné rozhodnutia rozchádzajú s našimi.“

Potom má človek tendenciu všetkých hádzať do jedného vreca a  začne nenávidieť aj bežné, banálne prejavy, gestá či tón hlasu druhého. „Keď vzťah klesne na túto úroveň, človek stráca nadhľad. Hnev spôsobuje stratu jasnosti. Pretože jednou z  charakteristík hnevu neraz je, že sa postupom času nedokáže zmierniť.“

Preto Svätý Otec kladie na srdce výrok svätého Pavla, nech slnko nezapadá nad naším hnevom. Ak by sme sa aj pohádali či pohnevali s blízkym, treba to vyriešiť, kým pôjdeme spať. „Noc by nemala byť vydaná napospas diablovi. Neresť by nám nedala spať a rozmýšľali by sme nad chybami toho druhého. Totiž keď človeka ovláda hnev, vždy hovorí, že problém je v druhom; nie je schopný uznať svoje chyby a nedostatky.“

LIEKY PROTI HNEVU

Možno sa nám nie vždy dostáva pochopenia a lásky. A možno ani my vždy neopätujeme lásku druhému. „Všetci sme hriešnici, preto sa všetci musíme naučiť odpúšťať. Ľudia nezostanú spolu, ak sa nebudú cvičiť v umení odpúšťať.“ Pápež hovorí, že to je v našich ľudských silách, a dáva aj recept, čo zaberá na hnev: je to láskavosť, srdečnosť, miernosť, trpezlivosť.

SVÄTÉ ROZHORČENIE

K téme hnevu však treba povedať ešte jednu vec. „Nie všetko, čo sa rodí z hnevu, je nesprávne. Niekedy je dobré, aby sa hnev ventiloval správnym spôsobom. Keby sa človek nikdy nenahneval, keby sa nerozhorčil nad nespravodlivosťou, keby necítil, ako sa mu niečo chveje v útrobách pri útlaku slabšieho, potom by to znamenalo, že nie je človekom a už vôbec nie kresťanom.“

Existuje aj „vnútorné hnutie, sväté rozhorčenie“. Pociťoval ho aj Ježiš – napríklad pri vyháňaní kupcov z chrámu, kde vykonal rázny čin, „diktovaný nie hnevom, ale horlivosťou za Pána“. Musíme sa s pomocou Ducha Svätého naučiť dobre rozlišovať. „Sväté rozhorčenie je jedna vec a hnev, ktorý je zlý, je celkom niečo iné.“