Najmenší štát s najväčším imaním umenia

Naša cesta po Vatikáne končí na miestach, kde sa nachádza neuveriteľná zbierka vrcholných diel umenia, ktoré zozbierali pápeži počas stáročí.

Do Vatikánskych múzeí patria aj významné umelecké monumenty, ako Sixtínska kaplnka, Kaplnka blahoslaveného Angelica, Raffaelove izby či Borgiov apartmán. Obrazáreň je situovaná v budove, ktorá bola postavená v roku 1932 podľa projektu architekta Feltramiho a je spojená s palácom Vatikánskych múzeí.

Začiatky
Ale poďme na začiatok. Múzeá založil pápež Július II. v 16. storočí. Pre verejnosť ich otvoril až v roku 1771 pápež Klement XIV.

Na začiatku boli múzeá zbierkou klasického sochárstva. Nachádza sa v nich od roku 1506 slávna socha Laokoóna, kňaza, ktorý podľa gréckej mytológie sa snažil presvedčiť Trójanov, aby neprijali dreveného koňa od Grékov.

A nasledovalo vyzdobenie Sixtínskej kaplnky Michelangelom Buonarrotim, realizácia fresiek Raffaelom v miestnostiach, ktoré boli neskôr nazvané Raffaelove izby.

Počet diel vo Vatikánskych múzeách je nekonečný a nevyčísliteľnej hodnoty. Vytvárajú jeden z najväčších muzeálnych komplexov na svete.

Čo v nich nájdete
Vatikánska obrazáreň. Zbierka obrazov sa najskôr nachádzala v Borgiovom apartmáne. Až pápež Pius XI. nariadil, aby sa pre tieto diela postavila samostatná budova. V pinakotéke sa nachádzajú diela majstrov, ako Giotto, Leonardo, Raffaelo a Caravaggio.

Potom tu máme zbierku moderného náboženského umenia, v ktorej sú diela autorov, ako Francis Bacon, Marc Chagall, Salvador Dalí, Henri Matisse či Vincent van Gogh.

Pio-Klementínske múzeum. Pápež Klement XIV. ho založil v roku 1771 a pôvodne bolo určené pre zbierky antických a renesančných diel. Múzeum a jeho zbierka boli rozšírené pápežom Piom VI. a dnes sa v múzeu nachádzajú antické grécke a rímske sochy.

Ďalším múzeom je misijno-etnologické, ktoré založil pápež Pius XI. v roku 1926. Nachádzajú sa v ňom diela, ktoré majú v prevažnej miere náboženský charakter a pochádzajú zo všetkých kútov sveta. Väčšiu časť exponátov tvoria dary pápežom.

Nasleduje Gregorovo egyptské múzeum. Nesie meno po svojom zakladateľovi, pápežovi Gregorovi XVI. a nachádza sa v ňom veľká zbierka predmetov zo starovekého Egypta. Medzi vystavenými exponátmi sú papyrusy, múmie, slávna Kniha mŕtvych.

Potom tu máme aj Gregorovo etruské múzeum. To založil v roku 1836 pápež Gregor XVI. K dispozícii má osem galérií, v ktorých sa nachádzajú významné predmety z etruskej doby: vázy, sarkofágy a známa zbierka šľachtickej rodiny Guglielmi.

Medzi zaujímavé pavilóny múzeí patrí aj časť venovaná vozidlám, ktorými sa pápeži presúvali v minulosti i súčasnosti. Môžeme tam vidieť nádherné koče z 19. storočia, ale aj automobily. V zbierke nájdeme napríklad Fiat Campagnola, auto, ktoré je spojené s atentátom na sv. Jána Pavla II., ale aj tri papamobily.

Vatikánske múzeá sa neobmedzujú iba na priestory samotných múzeí. Ponúkajú aj exkluzívnu možnosť návštevy Vatikánskych záhrad a letného sídla pápežov v Castel Gandolfe.

Každú sobotu tak z vatikánskej železničnej stanice odchádza vlak do Castel Gandolfa, kde turisti môžu obdivovať Barberiniho záhrady a Apoštolský palác.

Nie všetkých do múzeí nepustili
Každoročne navštívi Vatikánske múzeá 6 miliónov návštevníkov. V súčasnosti na ich čele stojí po prvý raz v ich dejinách žena, Barbara Jattaová. Počas svojej histórie zažili mnohé historické udalosti, ale vždy ostali otvorené pre verejnosť a stali sa cenným dedičstvom, ktoré je k dispozícii celému ľudstvu.

Je tu ale jeden zaujímavý prípad v ich dejinách. Udial sa v máji 1938, keď Adolf Hitler, vodca nacistického Nemecka prišiel do Ríma, kde bol hosťom kráľa Viktora Emanuela III. a Benita Mussoliniho.

Pápež Pius XI. sa odmietol s ním stretnúť, a preto sa výnimočne presunul na niekoľko dní do letného sídla pápežov v Castel Gandolfe. A zároveň vydal bezprecedentné nariadenie, aby múzeum a Bazilika sv. Petra ostali zatvorené pre akéhokoľvek návštevníka počas führerovej návštevy.

Z tohto dôvodu nemecký vodca nemohol vstúpiť na územie Vatikánu ani cez Vatikánske múzeá.