Ohlasovať Krista je veľká vec

Hoci nad Svätopeterským námestím v stredu 17. mája viseli sivé mraky, atmosféra na generálnej audiencii bola veselá.

Postarala sa o ňu štrnásťčlenná tanečná skupina z Mexika María Causa de nuestra alegría. V pestrofarebnom oblečení sprevádzala príchod Svätého Otca k pódiu. Tanečné predstavenie si užila aj stovka slovenských veriacich.

PATRÓN MISIÍ

Po úvodnom prežehnaní nasledoval biblický úryvok z Druhého listu Korinťanom o Kristových vyslancoch, ktorými máme byť aj my. Hnaní Kristovou láskou máme zvestovať Zmŕtvychvstalého chorým, starým, trpiacim, deťom – všetkým, aby všetci žili pre neho.

Vzorom a príkladom pre nás sú mnohí misionári, ktorí opustia svoju vlasť. „Je to veľká vec.“

Za Kristovho vyslanca par excellence pápež v katechéze vybral svätého Františka Xaverského, patróna katolíckych misií. Zároveň podotkol, že sa nedá povedať, kto je väčší alebo menší misionár, lebo je veľa takých, ktorých vôbec nepoznáme.

NOVÉ HORIZONTY

František Xaverský bol inteligentný mladý muž. Pochádzal zo Španielska, na štúdiá odišiel do Paríža, kde sa stretol s Ignácom z Loyoly.

Ten mu otvoril nový horizont. Zanechal svetskú kariéru a stal sa horlivým kňazom. „Išiel evanjelizovať do neznámeho sveta, lebo bol plný apoštolskej horlivosti.“

Nepoznal hranice ani obzor Európy. „Poháňala ho veľmi silná túžba dať poznať Ježiša Krista a jeho evanjelium.“ Vydal sa na cestu do Indie a odtiaľ do Japonska. „Evanjelizoval chudobných rybárov, učil deti katechizmus, krstil, staral sa o núdznych.“

Život na misiách je ťažký. Cudzí jazyk, odlišné kultúrne zvyklosti, iná mentalita ľudí, iné podnebie. „Ale zasiate semená prinesú v budúcnosti dobré ovocie.“

DO KONCA

František Xaverský mal veľký sen – dostať sa do Číny. Bola to najdôležitejšia krajina Ázie pre misie. „Aj dnes je Čína kultúrny pól.“

Pred bránami Číny však zomrel. „Zostarol? Nie, mal len štyridsaťšesť rokov. No celý život sa horlivo venoval misiám. A svoju činnosť vždy spájal s modlitbou, s kontempláciou. V nej nachádzal posilu.“

Bol až na hranici starostlivosti o biednych a pri nich rástol v láske. „Láska ku Kristovi bola silou, ktorá ho hnala za najvzdialenejšie hranice. S ňou prekonával nebezpečenstvá i neúspechy. Ona mu dávala radosť, že nasleduje Ježiša a slúži mu do konca.“

MAJTE ODVAHU

V závere svojho príhovoru sa Svätý Otec zamýšľal nad nepokojom, ktorý často cítia mladí ľudia a nevedia, čo s tým majú robiť. „Pozrite sa na Františka Xaverského, pozrite sa na horizont sveta, pozrite sa na národy, ktoré sú núdzne, na ľudí, ktorí trpia, na toľkých, čo potrebujú Ježiša. Majte odvahu a choďte.“