Otcove poklady sú aj naše

Chladnejšie počasie zavládlo aj vo Vatikáne. Pápež František prišiel na audienciu v bielom dlhom kabáte. Dopadajúce slnečné lúče symbolicky ladili s témou radosti a vnútornej útechy.

SVETLO DUŠE

V úvode príhovoru Svätý Otec vysvetlil, že duchovná útecha je „hlboká skúsenosť vnútornej radosti“. Je to „svetlo duše“, ktoré nám ukazuje smer, „dáva nádej“ a pozýva nás hľadieť dopredu, do budúcnosti.

V temnote sa len ťažko dá kráčať. Ale ak prežívame radosť, máme aj väčšiu „schopnosť konať dobro“. Sme odvážnejší a nevzdávame sa, hoci nám do cesty vojdú prekážky. Lebo prežívať duchovnú útechu „znamená byť v pokoji s Bohom. A pokoj, ktorý prežívame, je silnejší ako skúška“.

NOVÉ INICIATÍVY

„Keď sa odovzdávam pocitu útechy, nový život vo mne kúsok po kúsku začína prekypovať. Životodarný prílev pramení zo sily, ktorá nie je moja vlastná,“ napísala svätá Edita Steinová rok po svojom krste. Na jej príklade pápež František opísal, ako vnútorná radosť a pokoj pohýnajú človeka k novým veciam.

Útecha nás „stavia na cestu“. Vďaka nej podnikáme veci, „ktoré sme doteraz odkladali alebo na ktoré sme si ani len nepomysleli“. Práve vďaka vnútornej radosti odvážne a spontánne konáme dobro. Približujeme sa k Bohu i k bratom a sestrám.

Svätý Otec ponúkol príklad svätej Terezky od Dieťaťa Ježiša. Ako štrnásťročná sa v chráme chcela dotknúť jedného z klincov, ktorými Ježiša pribili na kríž. Sama povedala, že bola veľmi odvážna a že sa správala ako dieťa, „ktoré Otcove poklady považuje za svoje“. Mali by sme byť ako deti. Odvážni a spontánni.

ORIGINÁL VERZUS FEJK

„Áno, idem do toho, cítim sa na to.“ Duchovná útecha spôsobuje toto hnutie v nás. „Ale dávajme si pozor,“ vraví Svätý Otec, „ktorá útecha je od Boha a ktorá je falošná.“ Ako v umení či v móde existujú „originály a napodobeniny“, rovnako to platí aj tu.

Vnútorná radosť je jemná, trvalá a otvára nás pre druhých. Falošná je hlasnejšia, prchavá a vedie k uzavretosti. Musíme rozlišovať fejky, ktoré sa na prvý pohľad tvária ako pôvodiny. „Nepleťme si, čo je prchavé, od toho, čo je trvalé,“ vyzýva pápež František. „Entuziazmus je dobrý, ale pomíňa sa. Dnes je tu a zajtra ho niet.“

Nakoniec nás Svätý Otec slovami svätého Bernarda povzbudil, aby sme nehľadali od Boha útechu, ale Boha útechy. Lebo ak budeme hľadať len útechu, je možné, že „stratíme najcennejšie: Boha“.

SIEŤ RADOSTI

V záverečných pozdravoch pápež František spomenul aj futbalové majstrovstvá v Katare. Vyslovil prosbu, aby táto „významná udalosť bola príležitosťou na stretnutie, harmóniu a podporu mieru medzi národmi“. Pripomenul aj prácu rybárov, ktorí „prispievajú k výžive a znižovaniu chudoby“. A my môžeme ako rybári ľudí rozprestrieť sieť radosti.