Otvorme dvere nádeji
V poludňajšom príhovore pred Anjel Pána v nedeľu 26. marca sa zameral na posledný z Ježišových zázrakov vyrozprávaných pred Veľkou nocou.
Štyri dni po smrti Lazára Ježiš prichádza, aby ho oživil. Do temnoty Marty a Márie vniesol svetlo nádeje, hoci sa zdalo všetko stratené. „Je to krásny zázrak.“
Niekedy sa aj my cítime podobne, v rovnakej beznádeji a zúfalstve. Choroba, krivda či utrpenie spôsobujú, že prestaneme dúfať.
Povzdychneme si, že sa už nedá nič robiť, a tak „zatvárame dvere nádeji“. Posolstvo Ježišovho zázraku je však jasné. „Ježiš dáva život, aj keď sa zdá, že už niet nádeje.“
Ani v bolesti nie sme sami. Práve naopak. „Ježiš je nám bližšie ako kedykoľvek predtým, aby nám opäť dal život.“
Hovorí nám: odvaľte kameň. Vyneste von všetko, čo je vnútri hriešne, bolestné, skľučujúce, zranené. „Hoďte to na mňa s dôverou, pretože ja som s vami, mám vás rád a chcem, aby ste znova žili.“
Všetci si v sebe nesieme nejaké bremeno. „Vyjdime z hrobu problémov. Zložme obväzy, čo nás zväzujú. Zanechajme pesimizmus, deprimovanosť, obavy. Nedajme sa uväzniť bolesťou.“
Vyjdime von v ústrety Ježišovi. On nás povedie.
Na záver Svätý Otec dáva niekoľko podnetov na zamyslenie: Dokážem otvoriť Ježišovi svoje srdce?
Dokážem otvoriť hrob starostí a pozrieť sa cez prah k jeho svetlu?
Dokážem ako malé zrkadlo Božej lásky osvetliť prostredie, kde žijem?