Pane, dôverujem ti
Aký máme vzťah k Bohu? Dôverujeme mu alebo máme pred ním strach? Aj tieto otázky ponúkol Svätý Otec v príhovore 19. novembra pri uvažovaní nad podobenstvom o talentoch (Mt 25, 14 – 30).
Evanjelista píše, že istý pán pred odchodom zveril talenty, peniaze, svojim sluhom podľa ich schopností. Dvaja z nich investovali a zdvojnásobili to, čo dostali. Tretí zo strachu svoj talent zakopal. Podobenstvo nám podľa pápeža ukazuje dva spôsoby, ako sa priblížiť k Bohu. Tým prvým je dôvera.
„Dvaja protagonisti investujú, hoci nevedia, či to dobre dopadne. Dôverujú, vkladajú sa do hry a riskujú. Majú odvahu konať slobodne a tvorivo.“ Tým druhým je strach. Tretí sluha cíti voči pánovi strach, „vidí ho ako sudcu“.
Strach ho ochromil, zakopal svoj talent a „nenaplnil poslanie, ktoré dostal“. Dôvera verzus strach. „To je rázcestie, na ktorom stojíme vo vzťahu k Bohu aj my.“ Všetci sme od Boha dostali talenty, ktoré sú cennejšie ako peniaze.
„Ale to, ako ich investujeme, do veľkej miery závisí od našej dôvery v Pána, ktorý oslobodzuje naše srdcia, robí nás aktívnymi a tvorivými v dobrom. Nezabudnime na to: dôvera vždy oslobodzuje, strach ochromuje, paralyzuje.“
Podľa pápeža je nevyhnutné odpovedať si na dve otázky: Verím, že mi Boh zveruje dary, lebo mi dôveruje? Dôverujem mu až tak, že riskujem, hoci výsledky nie sú isté? Skúsme si osvojiť každodennú krátku modlitbu: Pane, dôverujem ti, daj mi silu ísť vpred. „Nech nám Panna Mária pomáha prekonať strach a dôverovať Pánovi. Nikdy nemajme z Boha strach. Bázeň áno, strach nie.“