Pápež Lev XIV. v prvej homílii upozornil na falošné predstavy o Ježišovi

„Vy ste ma povolali niesť tento kríž a byť požehnaný týmto poslaním, a viem, že sa môžem spoľahnúť na každého jedného z vás, že pôjdete so mnou, keď budeme ako Cirkev, ako spoločenstvo Ježišových priateľov, ako veriaci, ohlasovať radostnú zvesť, ohlasovať evanjelium,“ povedal pápež Lev XIV. kardinálom na úvod homílie.

V príhovore vychádzal z evanjeliovej otázky: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Svätý Otec ponúkol dve odpovede.

Tam, kde odmietajú Ježiša

„Prvá je odpoveď sveta. Evanjelista Matúš zdôrazňuje, že rozhovor medzi Ježišom a jeho učeníkmi o tom, kým je, sa odohráva v krásnom meste Cézarea Filipova, bohatom na luxusné paláce, zasadenom do nádherného prírodného prostredia na úpätí Hermonu, ale zároveň sídle krutých mocenských kruhov a miestom zrady a nevernosti.

Tento obraz nám hovorí o svete, ktorý Ježiša považuje za úplne bezvýznamnú osobu, nanajvýš za kurióznu postavu, ktorá môže udivovať svojím nezvyčajným spôsobom rozprávania a konania. A tak, keď sa jeho prítomnosť stane nepríjemnou pre požiadavky čestnosti a morálne nároky, ktoré prináša, tento svet ho bez váhania odmietne a odstráni.“

Tam, kde Ježiša opúšťajú

Druhou možnou odpoveďou na Ježišovu otázku je odpoveď jednoduchých ľudí. „Pre nich Ježiš nie je ,šarlatán‘, ale spravodlivý a odvážny muž. Ten, čo dobre hovorí a hlása správne veci – ako iní veľkí proroci v dejinách Izraela. Preto ho nasledujú – aspoň dovtedy, kým to pre nich nie je príliš rizikové alebo nepohodlné. Ale považujú ho iba za človeka – a preto ho v čase nebezpečenstva, počas utrpenia, aj oni opúšťajú a odchádzajú sklamaní.“

Naliehavé ohlasovanie evanjelia

Pápež Lev XIV. poznamenal, že tieto dva postoje sú prekvapivo aktuálne. „Stelesňujú totiž názory, ktoré aj dnes – hoci možno inými slovami, ale s rovnakým obsahom – často počuť z úst mnohých mužov a žien našich čias.“

Aj dnes podľa neho existujú prostredia, kde sa kresťanská viera považuje za niečo absurdné, niečo pre slabých a málo inteligentných ľudí. Kde sa jej dávajú prednosť iné istoty: technológia, peniaze, úspech, moc a pôžitok. 

„Sú to prostredia, v ktorých nie je ľahké vydávať svedectvo o evanjeliu, kde je veriaci zosmiešňovaný, prenasledovaný, opovrhovaný alebo nanajvýš tolerovaný a poľutovaniahodný. No práve preto sú to miesta, kde je ohlasovanie evanjelia najnaliehavejšie, lebo nedostatok viery často vedie k tragédiám, ako je strata zmyslu života, zabudnutie na milosrdenstvo, porušovanie ľudskej dôstojnosti v jej najdramatickejších podobách, kríza rodiny a mnohé ďalšie rany, ktorými naša spoločnosť trpí.“

Aj dnes sa podľa Svätého Otca nájdu prostredia, kde si Ježiša síce cenia ako človeka, no redukujú ho iba na akéhosi charizmatického lídra alebo superčloveka. „A to nielen medzi neveriacimi, ale aj medzi mnohými pokrstenými, ktorí tak v skutočnosti žijú v praktickom ateizme.“

Pápež poznamenal, že v tomto svete sme povolaní – ako nás to neraz učil pápež František –vydávať radostné svedectvo o viere v Krista Spasiteľa.