Pápeža Františka máme už desať rokov

Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires talianskym prisťahovalcom ako najstaršie z piatich detí.

Vyštudoval strednú chemickú a priemyselnú školu a vo veku 21 rokov vstúpil do jezuitského rádu. Neskôr študoval filozofiu a teológiu v San Miguel neďaleko Buenos Aires. Za kňaza bol vysvätený v roku 1969.

V rokoch 1973 až 1979 pôsobil ako provinciál jezuitského rádu v Argentíne, v rokoch 1980 až 1986 ako rektor jezuitskej filozofickej a teologickej fakulty v San Miguel. Biskupskú vysviacku prijal v roku 1992 a od roku 1998 až do svojho zvolenia za pápeža bol arcibiskupom Buenos Aires a prímasom Argentíny. V roku 2001 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za kardinála.

Patril medzi favoritov

V rokoch 2005 až 2011 predsedal Argentínskej biskupskej konferencii. Jorge Bergoglio patril medzi favoritov pápežskej voľby už v roku 2005, keď bol za pápeža zvolený zosnulý Joseph Ratzinger.

Pápež František sa stal prvým jezuitom na čele Cirkvi a prvým s menom František. Naposledy mala Cirkev neeurópskeho pápeža v ôsmom storočí. Meno František prijal na počesť talianskeho svätca ako muža chudoby a pokoja.

Zdôrazňuje, že Cirkev je pre všetkých bez výnimky a má slúžiť najmä chudobným a ľuďom na okraji spoločnosti.

Búra predsudky

Vyjdite z izolácie svojich kostolov a kazateľníc a slúžte chudobným, vyzýva kňazov a cirkevných hodnostárov. A sám ide príkladom.

V prvých rokoch svojho pôsobenia zriadil v blízkosti Vatikánu miesta, kde sa môžu bezdomovci osprchovať, oholiť a ostrihať. Zorganizoval pre nich súkromnú prehliadku Sixtínskej kaplnky a v novembri 2017 pozval 7 000 bezdomovcov na banket do Vatikánu.

Na svoju prvú Veľkú noc v pontifikáte celebroval omšu na Zelený štvrtok v centre pre mladistvých na okraji Ríma a počas obradu umyl a pobozkal nohy dvanástim delikventom, z ktorých dve boli dievčatá, čo bolo pre pápeža prvýkrát.

V súvislosti s utečeneckou vlnou v polovici minulého desaťročia pápež často hovoril o potrebe pomáhať ľuďom, ktorí utekajú zo svojich domovov.
Na jar 2016 sám poskytol ubytovanie niekoľkým rodinám, ktoré utiekli pred vojnou v Sýrii.

Sme v svetovej vojne

Svätému Otcovi ležia na srdci mnohé konflikty: „V Jemene, v Sýrii i úbohých Rohingov v Mjanmarsku. Prečo toto utrpenie? Vojny robia zlo. Nie je v nich Boží duch. Neverím vo sväté vojny,“ konštatuje pápež v rozhovore švajčiarskej Televízie RSI. „Za niečo vyše sto rokov sa odohrali tri svetové vojny: 1914 - 1918, 1939 - 1945 a tá súčasná, ktorá je svetovou vojnou. Začala sa po kúskoch a teraz už nikto nemôže povedať, že nie je svetová.“

Hovorí, že sú do nej zapletené všetky veľmoci. „Bojiskom je Ukrajina. Tam všetci bojujú. Vedie to k zamysleniu nad zbrojárskym priemyslom. Istý technik mi povedal: keby sa jeden rok nevyrábali žiadne zbrane, vyriešil by sa problém svetového hladu. Je to trh. Vedie sa vojna, predávajú sa staré zbrane, testujú sa nové.“

Svätý Otec sa pred konfliktom na Ukrajine viackrát stretol s Putinom. Na otázku, čo by mu povedal, keby ho stretol dnes, pápež odpovedal slovami: „Hovoril by som s ním jasne, tak ako hovorím na verejnosti. Je to vzdelaný človek.

Na druhý deň vojny som išiel na Ruské veľvyslanectvo pri Svätej stolici, aby som povedal, že som ochotný ísť do Moskvy, ak mi Putin poskytne priestor na rokovania. Lavrov mi napísal, že ďakuje, ale teraz nie je vhodný čas. 

Putin vie, že som k dispozícii. Ale sú tam záujmy, a to nielen Ruska, ale aj iných krajín. Impériu je vlastné stavať národy na druhé miesto.“

O rezignácii neuvažuje

Pápež František býva v Dome svätej Marty, kam sa presťahoval po odchode z Buenos Aires. V Ríme sa podľa jeho slov cíti pohodlne. O svojom predchodcovi Benediktovi XVI. povedal: „Bol skvelý, bol to Boží muž, mal som ho veľmi rád. Naposledy som ho videl na Vianoce. Sotva mohol hovoriť. Hovoril veľmi potichu.“

Dodal, že jeho slová bolo treba prekladať, no bol jasnej mysle. „Kládol otázky: Ako ide to a to? A ten problém? Bol o všetkom informovaný. Bola radosť s ním hovoriť. Pýtal som sa ho na názory. Vyjadril svoj názor, ale vždy vyvážený, pozitívny - múdry človek. Naposledy však už bolo vidieť, že je pri konci.“

O rezignácii neuvažuje, ale vysvetľuje, čo by ho nakoniec viedlo k odstúpeniu: „Únava, ktorá vám nedovolí vidieť veci jasne. Nedostatok jasného úsudku a hodnotenia situácie. Možno aj fyzické problémy.

Vždy sa pýtam a nechávam si poradiť. Ako sa veci vyvíjajú? Myslíte si, že by som sa mal pohnúť ďalej...? Pýtam sa ľudí, ktorí ma poznajú, aj niektorých inteligentných kardinálov. A tí mi hovoria pravdu: Pokračuj, ide to dobre. Ale prosím ťa: zakrič včas.“

Hovorí, že zranenie kolena bolo pre neho fyzickým ponížením a trochu sa hanbil za svoj vozík, ale koleno sa už dobre hojí.

Pri rozlúčke vždy prosí o modlitbu. „Som si istý, že každý sa modlí. Neveriacim hovorím, aby sa za mňa modlili, a ak sa nemodlíte, pošlite mi dobré vlny. Veď mi píše priateľ ateista: ... a ja ti posielam dobré vlny. Je to pohanský spôsob modlitby, ale je láskyplný. A milovať druhých je modlitba.“

Beatifikácie, menovania aj cesty

Pápež František počas svojho pôsobenia doteraz vymenoval 111 kardinálov, navštívil 60 krajín a precestoval približne 410 000 kilometrov.

V septembri 2021 navštívil Slovensko. Absolvoval tiež 35 ciest do Talianska.

Na návštevu svojej rodnej Argentíny však ešte čaká. „Cesta bola naplánovaná už na december 2017,“ povedal pápež František pre argentínsku webovú stránku Infobae pri príležitosti 10. výročia jeho pontifikátu. „Najprv sme chceli ísť do Čile, potom do Argentíny a Uruguaja. Taký bol plán. Čo sa však stalo? Práve vtedy boli voľby. Takže sme museli presunúť cestu do Čile na december a potom by sme mohli ísť do Argentíny a Uruguaja v januári. V januári tam nenájdeš ani mačku... Potom sa program zmenil a šlo sa do Čile a Peru. A Argentínu a Uruguaj sme nechali na neskôr... V žiadnom prípade tam neodmietam ísť. Cesta bola naplánovaná. Som otvorený tejto príležitosti... Chcem ísť do Argentíny.“

Kanonizoval veľa ľudí vrátane svojich predchodcov Jána XXIII., Jána Pavla II. a Pavla VI. i Matku Terezu. Beatifikoval aj svojho predchodcu Jána Pavla I., ktorý zomrel len po 33 dňoch v úrade.

Blahoželania cirkevných predstaviteľov

K 10. výročiu zvolenia pápeža Františka za Petrovho nástupcu blahoželá pápežovi Františkovi veľký imám Al-Azharu Ahmad al-Tajíb, arcibiskup z Canterbury Justin Welby i patriarcha Bartolomej.

„Modlím sa k Bohu, aby požehnal vaše úsilie o mier a pomohol nám spolu s vami a všetkými ľuďmi dobrej vôle splniť našu náboženskú a morálnu povinnosť podporovať mier a posilňovať vzájomné poznanie a solidaritu. Nech ťa, môj drahý brat, požehná pevné zdravie, prosperita a šťastie a nech ťa všemohúci Boh vždy požehnáva,“ praje pápežovi Františkovi Ahmad al-Tajíb, veľký imám Al-Azharu. 

„Pozoruhodná sila intelektu a charakteru, pozoruhodne hlboké srdce a jeho jednoduchosť mu umožňujú osloviť ľudí mimo Cirkvi mimoriadnym spôsobom, ako to urobil svätý Ján Pavol II. Je v tom hĺbka, ktorá je požehnaním pre celú Cirkev, nielen pre Rímskokatolícku cirkev,“ napísal Justin Welby, arcibiskup z Canterbury. 

Ekumenický pravoslávny patriarcha Bartolomej I. vo svojom blahoprajnom posolstve pápežovi Františkovi zdôrazňuje puto priateľstva a ducha, ktoré ich spája: „Spája nás spoločné úsilie vidieť prítomnosť Krista v tých, ktorí najviac trpia.“