Poď za mnou
Pred modlitbou Anjel Pána sa zameral na evanjelium o povolaní prvých apoštolov Šimona a Ondreja. Ježiš vstúpil do ich každodennosti a adresoval im konkrétnu výzvu: „Poďte za mnou.“ Je to „chvíľa rozhodujúceho stretnutia s Ježišom“. Oni zanechali svoje povolanie, prácu, „siete a išli za ním“.
A čo urobíme my? Opustíme istoty a vydáme sa na nové dobrodružstvo? „Ak nenájdeme odvahu na cestu, hrozí nám, že budeme len divákmi vlastného života a vieru budeme žiť polovičato.“
Popremýšľajme, čo nám bráni kráčať v Ježišových šľapajach. Možno je to pýcha, strach, záruky, čas, ktorý míňame na zbytočnosti. „Zanechajme hriechy a neresti, ktoré sú ako kotvy, čo nám bránia vyplávať na more.“
Opustiť svoje pohodlie a dať sa do služby si vyžaduje obetu. Pápež to vysvetlil na príklade manželov, ktorí sa rozhodnú vydať na cestu rodičovstva. Je to obeta. No stačí pohľad na deti a vedia, že bolo správne zanechať komfort. Alebo na príklade zdravotníkov, ktorí obetujú mnoho času a síl na pomoc chorým.
„Na naplnenie života treba prijať výzvu vzdať sa čohosi.“ Položme si so Svätým Otcom tri otázky: Spomínam si na silný moment stretnutia s Ježišom? Spomínam si na niečo krásne a významné, čo sa stalo v mojom živote, pretože som zanechal menej dôležité veci? Žiada ma dnes Ježiš niečo zanechať?
„Nemajme strach vzdať sa svojich materiálnych istôt či návykov kvôli Ježišovi. Vždy nájdeme niečo lepšie a krajšie.“