Polievať semienka pokoja sa oplatí
Svätému Otcovi osobitne ležia na srdci chorí a hendikepovaní ľudia. Na audiencii pochválil aj ich štvornohých pomocníkov. Snímka: profimedia.sk
Všetci títo ľudia vydávajú svedectvo, že v živote sa netreba vzdávať, že sa dá spoločne prekonávať ťažkosti a budovať krajší a pokojnejší svet.
Lastovičky pokoja, mladí z krajín zasiahnutých vojnovými konfliktmi, žijú ako bratia v študentskom dome v Arezze, kde sa učia prekonávať konflikty a meniť ich na pôdu na dialóg a rozvíjať mierové vzťahy. Vysielajú posolstvo do roztrieštenej spoločnosti, že polievať semienka pokoja sa oplatí.
MUŽ VEDY
Práve na význam spolupráce sa zameral pápež v katechéze. Predstavil menej známeho talianskeho jezuitského pátra blahoslaveného Mattea Ricciho, ktorý po štúdiách odišiel na misie do Číny.
Bol veľmi inteligentný, múdry, mal astronomické a matematické poznatky, zakreslil mapu celého vtedajšieho sveta. „Bol to muž vedy a jeho vynikajúce vedecké zázemie vzbudilo obdiv a záujem tamojších ľudí.“
POSTOJ INKULTURÁCIE
„Povesť Ricciho ako muža vedy však nesmie zastierať najhlbšiu motiváciu celého jeho úsilia.“ A tým bolo ohlasovanie evanjelia. Staval na základoch priateľstva a dialógu. Dôkladne študoval čínsky jazyk a miestne zvyky, obliekal sa ako domáci profesori.
„Dôveryhodnosť získaná vďaka vedeckému dialógu ho oprávňovala predkladať pravdu kresťanskej viery a morálky, o ktorej do hĺbky rozpráva vo svojich čínskych dielach, napríklad Pravý význam Pána nebies.“
ŽIL, ČO HLÁSAL
Matteo Ricci skutočne žil, čo hlásal. Viedol nábožný a čnostný život, veľa sa modlil, bol pokorný a vôbec ho nezaujímala sláva ani bohatstvo.
„A to viedlo mnohých jeho čínskych žiakov a priateľov k prijatiu katolíckej viery.“ Videli nielen inteligentného vedca, ale láskavého človeka, ktorý dotiahne veci do konca.
„Povedali si: toto, čo hlása, je pravdivé, pretože je to v osobnosti, ktorá vydáva svedectvo svojím životom.“
DÔSLEDNOSŤ EVANJELIZÁTORA
Takýto postoj Svätý Otec nazýva dôslednosťou. Slová premietať do činov. Skutkami zrkadliť náuku. „A to sa týka nás všetkých kresťanov, ktorí ohlasujeme radostnú zvesť.“
Nestačí vysypať z rukáva všetky modlitby. „Ak náš život nie je konzistentný s tým, čomu veríme, nemá to zmysel. To, čo ľudí priťahuje, je svedectvo dôslednosti. Musíme žiť v súlade s tým, čo hlásame, a nie predstierať, že žijeme ako kresťania, a pritom žiť ako svetskí ľudia.“
Uvažujme nad týmto veľkým misionárom, ktorý nám svojím konaním kladie viacero otázok: Kráčam cestou priateľstva a dialógu? Modlím sa? „Modlitba oživuje život misionára.“ A tú najdôležitejšiu: Som dôsledný?