S Božími šašami je svet veselší
Členovia klaunskej terapeutickej skupiny Francesclaun prišli na audienciu Svätému Otcovi ukázať, s akou radosťou slúžia deťom, chorým, starým či opusteným a prinášajú im účinný liek úsmevu. Snímka: profimedia.sk
Francesclaun je klaunská terapeutická skupina, ktorá podľa svojho vzoru svätého Františka z Assisi, nazývaného pre veselú povahu Boží šašo, rozveseľuje deti, chorých, starých, ale i migrantov či väzňov a buduje tak bratstvo a solidaritu.
Svätý Otec opäť pozval k sebe do bieleho džípu niekoľko chlapcov a dievčat, požehnával malé deti a srdečne sa pozdravil aj s lektormi biblických čítaní.
Pred pódiom ho čakala skupina florentských vlajkonosičov v dobových kostýmoch za tónov trúb a bubnov.
MAGNA CHARTA EVANJELIZÁCIE
Po úvodnom prežehnaní a biblickom úryvku z Prvého Petrovho listu Svätý Otec vysvetlil, že sa bude opierať o exhortáciu Pavla VI. Evangelii nuntiandi.
Nazval ju „majstrovským veľdielom“ Pavla VI. i „magnou chartou evanjelizácie“.
Hoci bola napísaná v roku 1975, je stále aktuálna, „akoby bola napísaná včera“. Evanjelizovať znamená vydávať svedectvo o osobnom stretnutí s Ježišom, vteleným Slovom.
„Svet potrebuje hlásateľov, ktorí sami spoznali Boha. Nejde o odovzdávanie náuky o Bohu, ale o ohlasovanie Boha, ktorý je vo mne.“ Svedectvo je silnejšie ako učenie. Ľudia viac „počúvajú svedkov ako učiteľov“.
SÚLAD VIERY A SKUTKOV
„Svedectvo zahŕňa aj vyznanie viery; viery, ktorá premieňa nás, naše vzťahy i rozhodnutia.“
Ak má byť naše hlásanie vierohodné a autentické, musí byť naša viera v súlade s naším konaním. Svätý Otec nás preto vyzýva odpovedať si na tri základné otázky: Veríš tomu, čo hlásaš? Žiješ podľa toho, čomu veríš? Hlásaš to, čo žiješ?
„Neuspokojme sa s jednoduchými, vopred pripravenými odpoveďami. Sme povolaní prijať riziko hľadania a pritom plne dôverovať Duchu Svätému, ktorý v nás pôsobí a pohýna nás prekročiť vlastné limity.“
CESTA SVÄTOSTI
Svedectvo kresťanského života zahŕňa „cestu svätosti, ktorej základom je krst“. Svätosť je dar od Boha pre všetkých a má prinášať ovocie pre nás i pre druhých. Ak budeme mať srdce naplnené Bohom, budeme horlivými svedkami evanjelia.
„A evanjelizácia, živená modlitbou a najmä láskou k Eucharistii, zase spôsobuje, že tí, ktorí ju vykonávajú, rastú vo svätosti“ (porov. EN 76).
Bez modlitby, lásky a sviatostí bude naše ohlasovanie prázdne.
EVANJELIZÁCIA SRDCA
Z toho vyplýva, že „adresátom evanjelizácie sme v prvom rade my sami“. Každý deň máme prijať Božie slovo a meniť svoj život.
Takto sa deje „evanjelizácia srdca“.
„Cirkev musí neprestajne počúvať ohlasovanie Božích skutkov, potrebuje vziať evanjelium, modliť sa, vnímať silu Ducha Svätého.“
Len ak bude obrátená k Bohu i k ľudstvu, bude utkávať bratské vzťahy.