Šialenstvo brucha ničí planétu

Blahobyt verzus hlad. Mnohí jedia príliš veľa, mnohí zas veľmi málo. Ako to je s neresťou obžerstva a aký máme k jedlu vzťah? Pozrime sa so Svätým Otcom najskôr na stránky Biblie.

Evanjeliá prinášajú správy, že Ježiš rozumel ľudským potrebám – na svadbe premenil vodu na víno, zastal sa učeníkov, ktorí v sobotu trhali pšeničné klasy. „Ježiš prináša novú zásadu. Keď je uprostred nás, nemôžeme smútiť, ale v hodine jeho umučenia sa treba postiť.“

DUŠU POZNAŤ PODĽA STRAVY

Dôležité je Ježišovo vyhlásenie, že všetky pokrmy sú čisté (Mk 7, 19). „Preto kresťanstvo neuvažuje o nečistých jedlách. Pozornosť musíme sústrediť na vnútornú stránku, teda nie na jedlo samotné, ale na náš vzťah k nemu.“

Hoci by mal byť vyrovnaný, pápež hovorí o mnohých patológiách a poruchách príjmu potravy, ktoré väčšinou súvisia s psychickým a duševným utrpením. „Stravovanie je prejavom niečoho vnútorného.“

Buď ďakujeme za jedlo, sme súcitní a delíme sa oň, alebo hromadíme pre seba. „Povedz mi, ako sa stravuješ, a ja ti poviem, akú máš dušu. V spôsobe stravovania sa prejavuje naše vnútro, naše zvyky a psychické postoje.“

Z ĽUDÍ SPOTREBITELIA

„Starobylí otcovia nazývali neresť obžerstva gastrimargia, čo môžeme preložiť ako šialenstvo brucha.“ Aby sme mu neprepadli, mali by sme sa držať známeho príslovia: jeme, aby sme žili, nežijeme, aby sme jedli.

„Obžerstvo je neresť, ktorá sa vštepuje do jednej z našich životných potrieb, do oblasti výživy. Dávajme na to pozor.“ Pápež ďalej hovorí, že zo sociálneho hľadiska je obžerstvo najnebezpečnejšia neresť, ktorá zabíja planétu.

„Nenásytnosť, s akou už niekoľko storočí poľujeme na dobrá našej planéty, ohrozuje budúcnosť všetkých.“ Boh nám zveril zem, aby sme ju strážili a opatrovali, nie drancovali.

„Tu je teda veľký hriech – besnenie brucha. Zriekli sme sa pomenovania ľudia, aby sme prijali iné pomenovanie – spotrebitelia. Ani sme si to neuvedomili. Boli sme stvorení, aby sme boli eucharistickými ľuďmi, schopnými vďačnosti, rozvážnymi v užívaní zeme. Namiesto toho je tu riziko, že sa premeníme na dravce.“ Vykročme na cestu striedmosti a poprosme Pána, aby sme ovládali svoje pudy, nie ony nás.

ČISTÁ RADOSŤ

V závere generálnej audiencie sa so Svätým Otcom stretla početná skupina francúzskych kolotočiarov a cirkusantov. Sprevádzal ich kňaz Bernard Bellanza a sestra Ganevieve Jeanningrosová, ktorá už päťdesiat rokov vykonáva svoj apoštolát v lunaparku.

Páter Bellanza hovorí, že umelci svojím štýlom života a spoločenstva prispievajú k dobru celej spoločnosti a svojimi vystúpeniami udržujú „svetlo v očiach a radosť v srdci“.

Svätému Otcovi darovali dreveného koníka, ktorý symbolizuje „tú slobodu, tú čistú radosť, ktorú zažíva každé dieťa, keď sa vozí na kolotoči“, povedal pápež.