Spoločne kráčajme v ústrety Bohu a milujme sa navzájom

Homília Leva XIV. pri príležitosti jeho imatrikulačnej omše. Zdôraznil v nej najmä bezpodmienečnú lásku Boha a výzvu k jednote.
Katolícke noviny 18.05.2025
Spoločne kráčajme v ústrety Bohu a milujme sa navzájom

Snímka: profimedia.sk

Svoju homíliu začal Lev spomienkou na smrť pápeža Františka, ktorú prirovnal k evanjeliu podľa sv. Matúša: „boli ako ovce bez pastiera“. Zároveň dodal, že aj vďaka tejto situácii sme práve na Veľkonočný pondelok dostali istotu, že Pán nikdy neopúšťa svoj ľud, práve naopak, stráži ho ako pastier svoje stádo.

Vyjadril pokoru, že bol zvolený bez vlastných zásluh, a prisľúbil slúžiť ako brat na ceste Božej lásky, ktorá má Cirkev zjednotiť v jednu rodinu.

Vo svojej homílii vysvetlil misiu lásky a jednoty, ktorú Ježiš zveril apoštolovi Petrovi. „Ako môže Peter nasledovať Ježiša v tejto úlohe? Evanjelium nám hovorí, že je to možné len preto, lebo sám vo svojom živote prežil nekonečnú a bezpodmienečnú Božiu lásku, ktorá je darovaná bez výhrad a kalkulácií. Keď sa Ježiš pýta Petra: Miluješ ma?, hovorí mu o Otcovej láske. Ak si zakúsil túto lásku, ktorá nikdy nezlyhá, len vtedy môžeš pásť moje ovečky. Petrovi je zverená úloha milovať viac a darovať svoj život za stádo. Jeho služba je milovať ako Ježiš.“

Vyjadril svoju túžbu po jednej Cirkvi, ktorá bude znakom jednoty a spoločenstva, a stane sa kvasom pre rozdelený svet.

„Chceme povedať svetu pokorne a s radosťou: Pozerajte sa na Krista! Priblížte sa k nemu! Prijmite jeho Slovo, ktoré osvecuje a utešuje! Počúvajte jeho pozvanie k láske, aby sme sa stali jedným v Kristovi.“

Nazval to cestou, ktorou musíme kráčať spoločne, aj so sestrami a bratmi z iných cirkví, aby sme mohli vybudovať nový svet, v ktorom bude panovať pokoj.

Pozýval k misionárskemu duchu, ktorý nás musí poháňať bez toho, aby sme sa uzatvárali do svojho malého kruhu či cítili nadradenosť nad okolitým svetom. „Sme povolaní ponúknuť lásku Boha všetkým, aby sa naplnila tá jednota, ktorá neodstraňuje rozdiely, ale si váži osobnú cestu každého a kultúru, sociálnu i náboženskú, každého národa.“

Homíliu ukončil slovami, ktoré môžu byť pre nás výzvou: „Bratia, sestry, toto je hodina lásky! Božia milosť, ktorá nás robí bratmi medzi sebou, je srdcom evanjelia a, spolu s mojím predchodcom Levom XIII., sa dnes môžeme opýtať: keby toto kritérium vládlo vo svete, nezanikli by všetky spory a nenavrátil by sa pokoj?“