Stávame sa darom pre druhých

„Pokračujúc v uvažovaní nad sviatosťou birmovania budeme dnes premýšľať o účinkoch, ktorým dar Ducha Svätého dáva dozrievať u birmovancov, vedúc ich k tomu, aby sa stali darom pre druhých. Pamätajme na to, že keď nám biskup udeľuje pomazanie olejom, hovorí: ,Prijmi znak daru Ducha Svätého′.

Tento dar - Duch Svätý - vstupuje do nás a prináša ovocie, aby sme ho potom my mohli dať druhým. Prijímame vždy nato, aby sme darovali – nikdy neprijímame, aby sme si veci držali vnútri, akoby bola duša nejakým skladiskom. Božie milosti prijímame, aby sme ich darovali iným. Toto je život kresťana.“

Birmovanie nás spája

„Birmovanie, kompletizujúc v pokrstených ich podobnosť s Kristom, ich silnejšie zjednocuje ako živé údy mystického tela Cirkvi. Misia Cirkvi vo svete napreduje prostredníctvom príspevku všetkých, ktorí sú jej súčasťou. Niekto si myslí, že v Cirkvi sú páni – pápež, biskupi, kňazi a potom robotníci, ktorými sú všetci ostatní. To nie – Cirkvou sme my všetci!

A všetci máme zodpovednosť vzájomne sa posväcovať, starať sa o druhých. Na Cirkev musíme myslieť ako na jeden živý organizmus, zložený z osôb, ktoré poznáme a s ktorými spoločne putujeme, a nie ako na nejakú abstraktnú a vzdialenú skutočnosť. Birmovanie nás viaže k univerzálnej Cirkvi, rozšírenej po celej zemi, zapájajúc však aktívne birmovancov do života partikulárnej cirkvi, ku ktorej patria, na čele ktorej je biskup ako následník apoštolov.

Biskup je preto prvotný vysluhovateľ sviatosti birmovania, lebo začleňuje birmovanca do Cirkvi. Skutočnosť, že v Cirkvi latinského obradu túto sviatosť zvyčajne udeľuje biskup, zdôrazňuje jej ,účinok, ktorým je užšie spojenie tých, čo ju prijímajú, s Cirkvou, s jej apoštolským pôvodom a s jej poslaním vydávať svedectvo o Kristovi′ (Katechizmus Katolíckej cirkvi – KKC, 1313).“

Znamenie pokoja

„A toto cirkevné včlenenie je dobre zvýraznené znamením pokoja, ktoré uzatvára obrad birmovania. Biskup každému birmovancovi hovorí: ,Pokoj s tebou.′ Tieto slová, pripomínajúce Ježišov pozdrav učeníkom vo Veľkonočný večer plný Ducha Svätého, objasňujú gesto, ktoré je znakom a prejavom ekleziálneho spoločenstva s biskupom a so všetkými veriacimi.

My pri birmovaní prijímame Ducha Svätého a pokoj. Zamyslime sa však. Je tu obrad birmovania a potom si dávame znak pokoja – biskup ho dá birmovancovi a potom pri svätej omši si ho vzájomne vymieňame medzi sebou my všetci. Toto vyjadruje harmóniu, znamená to lásku medzi nami, znamená to pokoj.

Čo sa však deje potom? Vychádzame a začíname ohovárať druhých – takpovediac, sťahujeme ich z kože. Začínajú sa klebety. A klebety sú vojnou. Toto nie je v poriadku! Ak sme prijali znak pokoja mocou Ducha Svätého, musíme byť mužmi a ženami pokoja, a nie jazykom ničiť pokoj vytvorený Duchom Svätým.

Úbohý Duch Svätý, koľko práce má s nami pre tento náš zvyk klebetenia! Ohováranie nie je dielom Ducha Svätého, nie je dielom jednoty Cirkvi. Ohováranie ničí to, čo koná Boh. Prosím vás, prestaňme s ohováraním!“

Birmovanie neprijímame pre seba samých

„Birmovanie prijímame len jedenkrát, avšak duchovná dynamika vyvolaná posvätným pomazaním vytrvá v čase. Nikdy neskončíme napĺňať poslanie šíriť všade dobrú vôňu svätého života, inšpirovaného fascinujúcou jednoduchosťou evanjelia.

Nikto neprijíma birmovanie len pre seba samého, ale nato, aby spolupracoval na duchovnom raste iných. Len takto, otvárajúc sa a vychádzajúc zo seba samých, aby sme stretli bratov, môžeme skutočne rásť a nie si to len namýšľať. To, čo prijímame od Boha ako dar, musí byť darované, a to preto, aby bol dar plodný a nie naopak pochovaný z dôvodu egoistických strachov, ako nás to učí podobenstvo o talentoch.

Vyzývam birmovancov, aby Ducha Svätého neokliešťovali, aby nekládli odpor vanutiu, ktoré ich poháňa kráčať v slobode, aby neudusili žeravý plameň lásky, ktorý vedie k stráveniu života pre Boha a pre bratov. Nech nám všetkým Duch Svätý daruje apoštolskú odvahu komunikovať evanjelium skutkami i slovami tým, ktorých stretávame na našej ceste. A to prostredníctvom skutkov i slov.“