Stolujeme s pápežmi: Martin V.

Obdobie druhého trojpápežstva v Katolíckej cirkvi je bolestnou kapitolou cirkevných dejín. Trvalo približne 50 rokov a pápežský úrad sa doslova zmietal ako loď uprostred búrlivého oceánu. Všetko vyriešil až Kostnický koncil, na ktorom bol zvolený nový pápež Martin V.

Martin V. (*1368, Colonny – †20. február 1431, Rím)
Vlastným menom Otto z Colonny sa narodil v roku 1368. Pochádzal z talianskeho aristokratického rodu. Meno Martin si vybral preto, lebo bol zvolený v deň liturgickej spomienky na tohto svätca.

Je považovaný za veľkého pápeža, pretože sa mu podarilo preniesť sídlo pápežov z Avignonu späť do Ríma. Bol veľmi vzdelaný, ale zároveň aj autoritársky.

Jeho teologická príprava bola vynikajúca, poznal cirkevný svet a vedel sa pohybovať ako zručný diplomat. Po návrate z Kostnice ho v Ríme privítali s veľkou slávou a ukázal sa ako rozhodný obnoviteľ Večného mesta a jeho prestíže v kresťanskom svete.

Johannes Bockenheim, osobný kuchár
S cieľom posilniť jednotu Cirkvi a z vďaky za návrat z Avignonského zajatia vyhlásil rok 1423 za mimoriadny Svätý rok. Táto iniciatíva mala veľký úspech. Pripravoval sa Rím a pripravovali sa pútnici z celej Európy.

Pripravoval sa aj samotný pápež, aby mohol dôstojne privítať delegácie z cudzích krajín. A v tejto veci mohol byť pokojný. Vedel totiž, že šéfom jeho kuchyne bola výnimočná osobnosť, kňaz, odborník na gastronómiu a znalec rôznych stravovacích zvykov. Jeho meno bolo Johannes Bockenheim.

Bol to nemecký kuchár, ktorý sprevádzal pápeža Martina V. počas celého jeho pontifikátu. Po jeho smrti zozbieral všetky zamastené papiere, na ktoré si písal poznámky k jedlám a jednotlivé recepty a vydal ich knižne s titulom Registrum coquine, teda v preklade Kuchynský zoznam.

Kniha sa zachovala v dvoch origináloch. Jeden je vo Francúzskej národnej knižnici a druhý v súkromnej zbierke. Je napísaná v latinčine a obsahuje 74 receptov, z ktorých každý stručne opisuje prípravu pokrmu, s podrobnosťami o zložkách, ale bez množstva a času.

Zaujímavosťou receptov je, že je v nich aj spresnenie, pre ktoré sociálne skupiny alebo národy je konkrétne jedlo vhodné.

Keď mali prísť k pápežovi králi, vysoká šľachta, alebo kardináli, menu muselo voňať po zriedkavom korení, v tuku museli plávať prsia bažantov a jarabíc, pokryté cukrom, ktorý bol cenný a drahý ako zlato.

Zriedkavé ovocie, ako datle a oriešky, sa konzumovalo so silnými a sladkými vínami južného Talianska alebo Grécka.

Ak za pápežom prišli hostia zo Švédska alebo z Nórska, našli na stole varenú tresku s cibuľou a prídavkom šafranu a korenia.

Ak prišli Sasi a Frízovia, kuchyňa im pripravila chutné kuracie a bravčové karbonátky, varené vo výbornom vývare.

Pre Galov sa pripravila polievka s chlebom, vajíčkami a so syrom.

Ak niekto prišiel do Ríma vyčerpaný po dlhej ceste alebo chorý, mohol sa osviežiť špeciálnou zdravotnou polievkou z konopných semien, čo bolo zárukou rýchleho uzdravenia.

Pomarančová omeleta
V knihe sa nachádzajú i recepty pre kupliarov a kurtizány. Nesmieme sa nad tým pohoršovať, pretože vo vtedajšej dobe to na kráľovských dvoroch bolo normálne a ten pápežský nebol výnimkou.

Tridentský koncil (1545 – 1563) so svojou obnovou Cirkvi a s prísnym chápaním morálky bol ešte veľmi ďaleko. Johannes Bockenheim preto v knihe ponúka aj recept pre kurtizány, pomarančovú omeletu.

„Pomarančová omeleta sa robí takto: vezmi vyšľahané vajíčka a pomaranče, ktoré odšťav, a všetko zmiešaj spolu s cukrom. Potom olivový olej alebo tuk zohrej ho na panvici, pridaj zmes s vajíčkami a nechaj, aby sa to celé upražilo.“

Trojpápežstvo
Martin V. bol zvolený za pápeža na Kostnickom koncile (1414 – 1418). Na žiadosť rímskonemeckého kráľa Žigmunda ho zvolal protipápež Ján XXIII.
Koncil v Kostnici mal ukončiť od roku 1378 trvajúcu západnú schizmu, a tak znovu obnoviť jednotu Katolíckej cirkvi.

Tiež sa malo diskutovať o nevyhnutných reformách. A v rámci vieroučných otázok mal koncil objasniť otázky týkajúce sa hlásania evanjelia a cirkevnej náuky o sviatostiach.

Z troch problémov vyriešil Kostnický koncil zosadením troch pápežov len otázku jednoty západnej Cirkvi.

Jedným zo zámerov snemu bola aj reforma, no nakoniec sa v Kostnici o nej serióznejšie nehovorilo. O sto rokov neskôr bude na tému zanedbaných reforiem Cirkvi veľmi dôrazne upozorňovať Martin Luther.

Čo sa týka vieroučných otázok, nielenže sa nedosiahol pokrok, ale celá situácia sa upálením Jána Husa ešte zhoršila. V Čechách to viedlo k národnému povstaniu, ktoré vyvrcholilo až v tzv. husitských vojnách (1419 – 1434). No ani po skončení týchto bojov nedošlo k zmiereniu katolíkov a Husových prívržencov.