Tým istým smerom k tomu istému cieľu

Tohtoročné pôstne posolstvo je špeciálne, lebo je obohatené „milosťou jubilejného roka“. Pápež František nám preto adresuje niekoľko úvah o spoločnom kráčaní a výziev na obrátenie.

KRÁČANIE

V tomto kontexte si spomenieme na cestu Izraelitov z egyptského otroctva do slobody zasľúbenej zeme, ktorú viedol Pán. Pápež však hovorí, že ruka v ruke s týmto príbehom idú príbehy mnohých migrantov dneška, na ktorých máme myslieť.

„Ako sa ma dotýka tento stav? Som na ceste alebo som statický, ustrašený, bez nádeje, uvelebený vo svojej pohodlnej zóne? Hľadám cesty oslobodenia zo situácií hriechu?“

A tu je prvá výzva. „Dobrým pôstnym cvičením a skúškou by bolo konfrontovať sa s konkrétnou realitou nejakého migranta alebo pútnika a nechať sa do nej vtiahnuť, aby sme objavili, čo od nás Boh žiada, aby sme sa stali lepšími pútnikmi do Otcovho domu.“

SPOLOČNE

To je charakteristika synodálnej Cirkvi. „Kresťania sú povolaní putovať spoločne, nikdy nie ako osamelí pútnici. Kráčať spoločne znamená byť tkáčmi jednoty, vychádzajúc z našej spoločnej dôstojnosti Božích detí.“

Ako to má vyzerať v praxi? Tak, že budeme „kráčať bok po boku bez toho, aby sme šliapali po druhom alebo sa povyšovali, bez toho, aby sme prechovávali závisť či pokrytectvo, bez toho, aby sme sa dopustili, že niekto zaostane alebo sa bude cítiť vylúčený“.

A tu je druhá výzva. Obrátenie k synodalite. Pozrime sa na spoločenstvá, v ktorých sa pohybujeme. Sme schopní kráčať s druhými, počúvať ich, prekonať pokušenie zakoreniť sa v našom sebectve, starať sa len o svoje vlastné potreby? Sme ústretoví? „Dávame ľuďom pocítiť, že sú súčasťou nášho spoločenstva?“

NÁDEJ

„Vydajme sa spolu na cestu v nádeji na prisľúbenie,“ pozýva Svätý Otec. Obracia sa na encykliku Benedikta XVI. Spe salvi a píše: „Ľudské bytie potrebuje nepodmienenú lásku. Potrebuje istotu, ktorá mu hovorí: Ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi.“ Vzkriesený je naša nádej a naša sila.

A  tu je tretia výzva. Byť plný nádeje. „Dôvery v Boha, v jeho prisľúbenie, vo večný život.“ Pápež nás vyzýva pozrieť sa do zrkadla duše a  odpovedať si na otázky: „Som presvedčený, že mi Boh odpúšťa hriechy? Alebo sa správam tak, akoby som sa mohol zachrániť sám? Usilujem sa o spásu a prosím o Božiu pomoc, aby som ju získal?“

Ostávajme v nádeji a čerpajme z nej na konanie dobra pre blížnych i  náš spoločný domov. „Nádej je kotva duše, bezpečná a  pevná.“ V nádeji sa modlime, aby sme boli v nebi zjednotení s Kristom.

„Nech sa Panna Mária, Matka nádeje, prihovára za nás a sprevádza nás na našej pôstnej ceste.“