Veľké okno astronómie a lásky

Vatikánske observatórium po päťročnej prestávke opäť otvorilo svoje brány a zorganizovalo letnú školu astrofyziky a astronómie.

Castel Gandolfo v júni hostilo dvadsaťštyri študentov z dvadsiatich krajín. Zastúpenie medzi exotickým Mexikom, Kolumbiou, Kanadou, Argentínou, Južnou Afrikou, Libanonom či Bangladéšom malo aj Slovensko a Česko.

ZDROJ ÚŽASU

„Fascinujú nás veľké objavy o vesmíre. Nádherné snímky nás nechávajú v úžase. Pozoruhodná je rozľahlosť vesmíru, ktorý objavujeme, neuveriteľný počet galaxií, hviezd a planét,“ píše v úvode listu Svätý Otec.

„Pane, náš Vládca, keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril“, žasnem rovnako ako žalmista pred vyše 2500 rokmi.

„Nesmiernosť vesmíru vždy bola a je zdrojom úžasu. Je to ohromujúce,“ vraví pápež. Mladých povzbudzuje, aby sa snažili pochopiť niečo z toho obrovského priestoru a „našli semená porozumenia v neustálom toku nových údajov“.

Ako sa zväčšujú ďalekohľady, teleskopy, údaje a dáta, tak sa aj mladí študenti zdokonaľujú v ich analýze, aby nové informácie využili pri svojich vlastných projektoch.

SKÚSENOSŤ S PREKVAPENÍM

Mať nástroje, metódy a poznatky však nestačí. „Kvalita výsledkov závisí od zručnosti remeselníka.“

Pápež ďalej píše, že vo vede aj vo filozofii je jedno veľké pokušenie, a to že chceme získať len tie odpovede, ktoré sme už vopred očakávali. No dôležitejšie je dať sa prekvapiť novými a nepredvídanými objavmi.

„Dúfam, že nezostanete spokojní s výsledkami svojho výskumu, kým nebudete mať skúsenosť s prekvapením,“ vyzval Svätý Otec účastníkov letnej školy.

Mladým vedcom sa na kurze otvorilo „veľké okno astronómie“, cez ktoré pozorujú a skúmajú vzdialenú realitu.

Je to múdre a odvážne, no popritom treba otvárať aj iné dôležité okná, ktoré odhaľujú bezprostredné, blízke skutočnosti. „Nezanedbávajte okná lásky, súcitu, nehy, solidarity, priateľstva.“

ČOŽE JE ČLOVEK

„Najúžasnejšie na vesmíre je, že obsahuje stvorenia, ako sme my,“ vyzdvihol Svätý Otec človeka, ktorý skúma a pozoruje kozmos, pochybuje, hľadá odpovede, túži za novými objavmi.

„Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš?“ pýta sa pápež slovami žalmistu. „Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho za vládcu nad dielami svojich rúk“ (Ž 8).

V závere listu Svätý Otec vyzýva všetkých vedcov, aby nestratili zmysel pre úžas nielen vo svojom výskume, ale ani v živote.

„Nech vás vždy inšpiruje a poháňa láska k pravde. Žasnite nad všetkým, čo vám ponúka každý kúsok vesmíru.“