Veríme v Ducha Svätého, Oživovateľa

Bola medzi nimi skupinka šiestich saleziánov, ktorú viedol provinciál Peter Timko. Prišli sa pápežovi Františkovi poďakovať za posolstvo, ktoré im venoval pri príležitosti stého výročia príchodu saleziánov na Slovensko. Pripomenul v ňom, že „výchova je záležitosťou srdca“. Don Timko venoval Svätému Otcovi niekoľko spomienkových darov vrátane knihy Sen, ktorý trvá.

V úvode katechézy pápež pripomenul, že božstvo Ducha Svätého potvrdil koncil v Carihrade v roku 381. Dodnes v Kréde vyznávame: „Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov.“

ZMIERENÉ ROZDIELY

K pôvodnému vyznaniu, že Duch Svätý vychádza z Otca, Cirkev latinského obradu pridala do Vyznania viery formulku „i zo Syna“ – v latinčine Filioque. To sa stalo kameňom úrazu medzi Cirkvou na Západe a na Východe.

Pápež však upozorňuje, že táto otázka v atmosfére dialógu medzi oboma stranami už „stratila ostrosť minulosti a umožňuje nám, aby sme dúfali v úplné vzájomné prijatie, ako jeden z hlavných zmierených rozdielov“. Medzi kresťanmi je síce veľa rozdielov, no nie sú to prekážky na ceste za Kristom. Podstatné je, aby sa tieto rozdiely „zmierili v láske spoločného kráčania“.

NOVÝ ŽIVOT

Väčšiu pozornosť upriamil na „výsadu“ pre nás, že Duch Svätý je Oživovateľ. Zo Svätého písma vieme, že Adamovi dal dych života, urobil z hlinenej sochy živú bytosť. V Novom zákone apoštol Pavol píše, že Duch dáva život v Kristovi Ježišovi, Kristov život, nadprirodzený život Božích detí.

Čo to teda znamená? „Že život, ktorý nám dáva Duch Svätý, je večný život!“ A čo z toho pre nás vyplýva? Že život sa nekončí na zemi, že existuje vykúpenie z utrpenia a nespravodlivosti. „A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha“ (Rim 8, 11).