Viac domova, menej tržnice

Chrám domov. Do kostola chodíme preto, aby sme sa stretli s Pánom, aby sme „vytvorili spoločenstvo s ním a s bratmi a sestrami a podelili sa o radosti a bolesti“. Tu človek nekalkuluje a nehľadá biznis, ale sa daruje. Kým v chráme tržnici bol dôležitý obchod, kúpiť a obetovať baránka, aby bol „človek v poriadku pred Bohom“.

Ježiš je však neústupčivý. „Nesúhlasí, aby bol chrám domov nahradený chrámom tržnicou; aby rodinné stoly boli nahradené predajnými pultmi a objatia a pohladenia cenami a peniazmi.“ Sú bariérou medzi nami a Bohom i ľuďmi.

Kristus nám priniesol spoločenstvo, milosrdenstvo, blízkosť a my sme povolaní vytvárať blízke a dôverné vzťahy, nie obchodné. „Sme pozvaní vytvárať okolo seba viac domova, menej tržnice.“ Ako vo vzťahu k Bohu, tak aj k druhým. Ako? „Predovšetkým modlitbou; že sa budeme ako deti neúnavne modliť a klopať na Otcove dvere. A potom šírením bratstva.“

Aby sme vytvárali domov s Bohom i okolo seba, spýtajme sa sami seba, aká je naša modlitba. „Je to chvíľa dôvernej odovzdanosti, pri ktorej nepozeráme na hodinky?“ Na šírenie bratstva vyzval pápež aj po modlitbe Anjel Pána. Opätovne prosil o  ukončenie vojen a prímerie. „Dosť, prosím! Povedzme si všetci: dosť! Naozaj si myslíme, že takto budujeme lepší svet?“ V