Vojnami sužovaná Afrika

Na prelome januára a februára poputuje pápež František do Konžskej demokratickej republiky a Južného Sudánu. Obe krajiny v srdci Afriky trápia dlhodobé konflikty.
Anna Stankayová 25.01.2023
Vojnami sužovaná Afrika

Katedrálu sv. Terézie v juhosudánskej Jube začali stavať v roku 1952. Odvtedy sa v nej viackrát modlili za mier a ukončenie konfliktov. Počas občianskych nepokojov sa stala útočiskom pre asi 5 000 ľudí. Pápež sa v nej 4. februára stretne s biskupmi, duchovnými či seminaristami. Snímka: profimedia.sk

Pôvodne mal ísť pápež do Konga a Južného Sudánu už vlani v júli. Pre problémy s kolenom však cestu odložil. Oproti pôvodnému harmonogramu navštívi od 31. januára do 3. februára v Konžskej demokratickej republike iba hlavné mesto Kinšasa.

Do severovýchodného regiónu Goma pre nepriaznivú bezpečnostnú situáciu nepocestuje.

Nie preto, že by sa bál, „ale pri tejto (nestabilnej) atmosfére a pri tom, čo sa deje... musíme sa postarať o ľudí“, povedal pápež v obave o bombový útok v rozhovore pre španielsky časopis Mundo Negro. S obeťami násilia z východnej časti krajiny sa preto stretne v Kinšase.

NÁSILIE NEUTÍCHA

Obyvatelia Konga očakávajú od nadchádzajúcej návštevy slovo útechy od pápeža a tiež uzdravenie rán, ktoré stále krvácajú, najmä na východe, uviedol apoštolský nuncius v Konžskej demokratickej republike arcibiskup Ettore Balestrero.

Rozlohou druhý najväčší africký štát už totiž desaťročia čelí násilným útokom. Najmä na východe krajiny si vyžiadali mnoho mŕtvych či zranených civilistov.

V regióne totiž pôsobí viac ako 120 ozbrojených skupín. Údaje OSN hovoria o šiestich miliónoch násilne vnútorne vysídlených obyvateľov. Z nich veľké množstvo trpí extrémnym nedostatkom potravín.

KONFLIKTOM JE BOHATSVO

„Bohatstvo nerastných surovín krajiny je základným dôvodom jej strategického významu so všetkými susednými krajinami a hlavnou príčinou vojnovej ekonomiky, ktorá sa udržiava v tejto oblasti východu,“ uviedol arcibiskup.

Teší sa však zo spolupráce kresťanských cirkví, ktoré tvoria väčšinu. „Snažíme sa spoločne sprevádzať demokratický rozvoj krajiny.“ Na stretnutí pápeža s vysídlencami sa zúčastnia aj kresťania iných denominácií. Len rímskokatolíkov je v 100-miliónovej krajine približne 30 percent.

Protestantov je asi o päť percent menej a k ďalším kresťanským cirkvám sa hlási 36 percent obyvateľov. Hlavným cieľom pápežovej návštevy je podľa Balestrera „prebudiť vieru v tých, ktorí ju nemajú, a posilniť radosť tých, ktorí ju majú“.

MIEROVÁ EKUMENICKÁ MISIA

Cesta do Južného Sudánu v dňoch 3. až 5. februára má ekumenický charakter s  mierovým posolstvom. Zájde tam spoločne s arcibiskupom z Canterbury Justinom Welbym a moderátorom Presbyteriánskej cirkvi Škótska Iainom Greenshieldsom.

„Spoločne sa chceme spojiť s prosbou obyvateľov krajiny o mier a prispieť tak k procesu národného zmierenia,“ povedal pápež František v januárovom príhovore diplomatom Svätej stolice.

Podľa odborníka na Južný Sudán a dlhoročného katolíckeho misionára Johna Ashwortha sa ešte len uvidí, či sa trom cirkevným predstaviteľom počas ich návštevy podarí vyvolať ďalšiu zmenu v názoroch juhosudánskych mocenských elít.

„Napriek tomu to bude pre cirkvi a obyvateľov Južného Sudánu dôležitá návšteva na posilnenie morálky a solidarity.“ O to viac, že sa za dosiahnutie mieru spoločne zasadzovali už niekoľko rokov.

TRPIACI ĽUD

Južný Sudán, najmladšiu krajinu sveta, nazval pápež trpiacim spoločenstvom.

„Krajina si prešla vojnou, ktorá trvala pol storočia. Skončila sa až v roku 2011 vyhlásením nezávislého Južného Sudánu. Od roku 2014 sa tam však bojuje opäť. Milióny ľudí opúšťajú krajinu, ktorá okrem vojny trpí aj následkami klimatických zmien,“ povedal pre KN v máji 2022 kňaz Štefan Kormančík, SDB.

V konflikte medzi prezidentom Salvom Kiirom a jeho viceprezidentom Riekom Macharom zomrelo asi 400-tisíc ľudí. Dnes sa vojna považuje za ukončenú, no násilie pokračuje.

V apríli 2019 pápež ohromil svet, keď si po stretnutí s politickými vodcami kľakol a pobozkal im nohy. Chcel ich tak vyzvať na uzavretie mieru. Prezident vtedy verejne vyhlásil, že pápežovo gesto zmenilo jeho život a v Južnom Sudáne už žiadna vojna nebude.

Bezpečnostná situácia je však v krajine naďalej nestabilná. Navyše je 10-miliónová republika jednou z najzaostalejších krajín sveta. Problémy sú v rozvrátenej ekonomike, takmer v neexistujúcej infraštruktúre, minimálnej elektrifikácii, zaostalom poľnohospodárstve a tiež veľmi nízkej gramotnosti obyvateľstva.

Hlavné mesto Juba, ktoré bude dejiskom trojdňovej pápežovej návštevy, preto pred jeho príchodom zažíva malú senzáciu. Asfaltuje sa cesta k nunciatúre. Podľa OSN má cestná sieť v Južnom Sudáne dĺžku 20-tisíc kilometrov. Vyasfaltovaných je však len 400 kilometrov.

SUDÁNSKA SVÄTICA

V krajine sa ku kresťanstvu hlási takmer 40 percent obyvateľov. Asi dve tretiny z nich tvoria rímskokatolíci. Práve Vatikán bol jedným z prvých štátov, ktoré uznali nezávislosť Južného Sudánu.

Krajina má aj prvú sväticu. Je ňou rehoľná sestra Jozefína Bakhita. Desaťročia zotročovaná dievčina sa stala po príchode do Talianska kresťankou a rehoľnou sestrou. V roku 2000 ju kanonizoval pápež Ján Pavol II.