Za sprievodkyňu životom majme lásku

Námestie sv. Petra prekypovalo 13. septembra dopoludnia veľkou radosťou. Pápež František s úsmevom na perách srdečne mával prítomným pútnikom, požehnával deti, prihováral sa chlapcom, ktorých povozil vo svojom aute, neodmietol ani give me five a gestom palec hore ocenil skupiny tanečníkov či obetavých klaunov s červenými nosmi, ktorí sa venujú chorým.

NASLEDOVAŤ HVIEZDU

V  katechéze sme sa so Svätým Otcom ocitli v Latinskej Amerike, konkrétne vo Venezuele. Predstavil nám laika, ktorý sa stal blahoslaveným a je pre nás veľkým vzorom v horlivom žití evanjelia. José Gregorio Hernández žil na prelome 19. a 20. storočia.

Vieru mu odovzdala najmä jeho mama: „Od kolísky ma učila čnostiam, pomáhala mi spoznávať Boha a za sprievodkyňu mi dala lásku.“ A práve láska bola podľa pápeža preňho hviezda, ktorá ho viedla a ukazovala smer.

ZAPÁLENÝ PRE BOHA A ĽUDÍ

Blahoslaveného Josého Gregoria vystihuje mimoriadna inteligencia, skromnosť, vnútorný oheň. Stal sa lekárom a obzvlášť sa venoval najchudobnejším a najslabším. „Pred bohatstvom peňazí dával prednosť bohatstvu evanjelia a svoj život venoval pomoci núdznym,“ vyzdvihol Svätý Otec.

Dodal, že v tvárach chudobných, chorých, migrantov a trpiacich videl tvár Ježiša Krista. Bol veľmi zapálený. Horel v ňom vnútorný oheň služby Bohu a ľuďom.

Hoci sa mu pre zdravotné problémy nikdy nepodarilo stať rehoľníkom a kňazom, neuzavrel sa do seba, práve naopak, ukotvil sa v Božej prozreteľnosti a ešte viac sa dal do služby pomoci. „Toto je apoštolská horlivosť: nesleduje vlastné túžby. José pochopil, že starostlivosťou o chorých bude uskutočňovať Božiu vôľu.“

BOŽIA BLÍZKOSŤ

Ak chce človek dávať, musí aj prijímať. Možno sa pýtame, odkiaľ José čerpal. „Z istoty a sily,“ hovorí pápež. „Tou istotou bola Božia milosť. A silou modlitba, svätá omša, blízkosť s Bohom.“

Dvadsiateho deviateho júna 1919 José ukončil svoju pozemskú púť. Ako sa ponáhľal s liekmi za chorým, zrazilo ho auto. Po prevezení do nemocnice zomrel. Posledné, čo povedal, bolo meno Panny Márie.

MOJE RUKY

„Bratia, sestry, v prítomnosti tohto svedectva sa spýtajme sami seba: Ako sa správame k chudobným, k trpiacim?“ Vidíme v nich Ježiša? Oslovuje, inšpiruje, pobáda nás príklad Josého Gregoria?

„On nás podnecuje angažovať sa v súčasných sociálnych, ekonomických i politických otázkach. Toľko sa kritizuje a hovorí, že všetko je zlé. Ale kresťan nie je povolaný k tomuto. Klebetenie je mor. Kresťan je povolaný zašpiniť si ruky pre budovanie dobra, pokoja, spravodlivosti.“ Nasledujme kroky blahoslaveného Josého, ktorý celý život rozdával lásku.