Žiť a konať bez predsudkov
V stredu 2. októbra sa svätou omšou na Svätopeterskom námestí začalo tohtoročné zasadanie synody o synodalite. Biskupov, ale i laických členov synody a prítomných veriacich Svätý Otec povzbudil nasledovať Pánov hlas a vychádzať v ústrety všetkým. Snímka: profimedia.sk
„Každý sa tu bude cítiť slobodný vyjadriť sa tým spontánnejšie a slobodnejšie, čím viac bude okolo seba vnímať prítomnosť priateľov, ktorí ho majú radi a ktorí túžia počúvať, čo má na srdci,“ povedal pápež v homílii a pripomenul, že hoci nemáme riešenia na všetky problémy, Boh ich má.
Nevyhnutne si však treba uvedomiť, že si nikto nevystačí sám, že treba načúvať Božiemu hlasu a sebe navzájom. Na úvod samotného zasadania sa účastníkom prihovoril Svätý Otec myšlienkami o pokore, o prijímaní všetkých a spoločnom úsilí cirkevnej hierarchie a laikov. „Nefunguje to takto: teraz sme na rade my, teraz sú na rade kňazi, biskupi. Nie.“ Sme pozvaní spolu kráčať v Duchu Svätom, ktorý „sám je harmónia“.
MODLITBA A SVEDECTVO
Pri okrúhlych stoloch sa vo Vatikáne schádza okolo 350 členov synody z celého sveta. Kardinál Mario Grech, generálny sekretár Biskupskej synody, po uvítaní účastníkov poukázal, že v mnohých častiach sveta sa vedú vojny. „Koľko generácií potrvá, kým si národy vo vojne budú môcť sadnúť a hovoriť spolu, aby vybudovali mierovú budúcnosť?“
Pripomenul tiež, že ako veriaci sme povinní modliť sa za dar mieru a modlitba musí ísť ruka v ruke s dôveryhodným svedectvom. Už nejde len o otázky, ale o konkrétne činy. „Synodálna Cirkev je návrh pre dnešnú spoločnosť a rozlišovanie je most, cez ktorý sa veriaci a neveriaci môžu navzájom počúvať a porozumieť si.“
HLAVNÉ VÝZVY
Od členov synody zaznelo na zasadnutí v stredu 2. októbra a v piatok 4. októbra viacero naliehavých požiadaviek, napríklad „rovnakej dôstojnosti všetkých pokrstených, ako aj ich rovnakej spoluzodpovednosti za Cirkev“, preto treba uvažovať o „zapojení žien, laikov a mladých ľudí do rozhodovacích procesov cirkevného života“.
Nechýbala ani zmienka o klerikalizme s dôrazom na to, že „v Cirkvi nie sú ani páni, ani poddaní. Je len jeden učiteľ a všetci sme bratia“. Niektoré okrúhle stoly poukázali na to, že sa málo spomína rodina ako domáca cirkev, preto navrhujú prehĺbiť spoluprácu medzi miestnymi a domácimi cirkvami.
Ďalšou výzvou je hľadieť na tváre chudobných, zotročených vojnami, násilím a zneužívaním, vylúčených, trebárs aj rozvedených či LGBT komunitu. Viackrát preto zaznela požiadavka „aktívneho načúvania, blízkosti, podpory bez predsudkov“. Prefekt Dikastéria pre východné cirkvi kardinál Claudio Gugerotti predstavil zasa dramatickú situáciu východných cirkví.
„Bomby ničia dramatickým spôsobom nielen ľudí, ale aj nádeje. Východným katolíckym cirkvám hrozí, že vo vojnových zónach zaniknú. Ich strata by bola pre Cirkev nenapraviteľná,“ zdôraznil. Preto požiadal „silnejších a organizovanejších latinského obradu, aby pomohli týmto našim bratom žiť lepší život najmä po ťažkej emigrácii“. Pre niektoré cirkvi totiž platí, že najväčšie percento veriacich sa nachádza v diaspóre, a nie vo vlastnej krajine.
Rovnako treba mať na pamäti národy Oceánie, kam prichádzajú chamtivé krajiny, aby získali vzácne kovy či dreviny, čím sa ničí prírodné bohatstvo a miestni obyvatelia tým veľmi trpia. Pre nich však „koncept synodality nie je niečím cudzím, ale naopak, niečím, čo poznajú a uplatňujú už tisíce rokov“, povedal austrálsky biskup Anthony Randazzo.