Vatikán

Evanjelium Druhej pôstnej nedele opisuje zážitok troch učeníkov na vrchu Tábor, kde sa im Ježiš zjavil v žiare nebeskej slávy. V čom spočíva krása tohto premenenia, vysvetlil pápež František v poludňajšom príhovore 5. marca pred modlitbou Anjel Pána.

Ak neprijmeme svetlo Božieho Syna, zhasneme. Ježiša Krista vyžaruje a prináša len ten, kto je s ním.

Na začiatku Pôstu nám Svätý Otec František adresuje posolstvo s názvom Pôstna askéza – synodálna cesta. Na podklade evanjeliových úryvkov o Ježišovom premenení na vrchu Tábor vysvetľuje prepojenie medzi askézou a synodálnou skúsenosťou.

Nie korupcii a násiliu. Áno stretnutiu, dialógu a nádeji, aby na africkom kontinente vzklíčili semienka kráľovstva lásky, spravodlivosti a pokoja.

V poludňajšom príhovore 12. februára Svätý Otec vychádzal z Ježišových slov o naplnení Zákona (Mt 5, 17). Treba dodržiavať prikázania – nezabiješ, nezosmilníš, nebudeš krivo prisahať a tak ďalej –, ale nestačí to. „Náboženské pravidlá sú dobré a užitočné, ale sú len začiatok: aby sa naplnili, musíme ísť poza literu.“ Prikázania nemôžeme „zatvoriť do dusivých trezorov formálneho dodržiavania“.