Arcibiskup Cyril Vasiľ sa stal pápežským delegátom

Arcibiskup Vasiľ ostáva zároveň košickým eparchiálnym biskupom. „Menovanie za pápežského delegáta vo všeobecnosti možno považovať za česť a znak dôvery zo strany Svätého Otca.

Niekedy k takémuto menovaniu a delegovaniu dôjde z toho dôvodu, aby dotyčná osoba reprezentovala pápeža pri nejakej cirkevnej udalosti a slávnosti, či výročí, alebo liturgickom slávení a takéto menovanie je zo strany pápeža prejavom pozornosti voči udalosti a cirkevnému spoločenstvu, ku ktorému svojho delegáta vysiela,“ vysvetlil arcibiskup.

Jeho funkcia je však iná. „Iného druhu sú situácie, keď pápežský delegát je vyslaný, poverený osobitnými právomocami, aby riešil nejaký konkrétny problém v niektorej z miestnych cirkví.

Ide o situácie pri ktorých sa z nejakého dôvodu vyžaduje osobný zásah Svätého Otca. Veľmi zjednodušene povedané, moje menovanie patrí do tejto druhej skupiny. Osobne teda vnímam toto menovanie ako znak dôvery i ako veľkú zodpovednosť, ktorá z neho vyplýva,“ uviedol pri príležitosti menovania. 

Sýrsko-malabarskú cirkev pozná

„Pre Košickú eparchiu to znamená, že na istý čas budem musieť svoju pozornosť deliť medzi vlastnú eparchiu a potreby Sýrsko-malabarskej cirkvi v Indii.

Verím, že vďaka dobrému tímu spolupracovníkov v Košiciach, budem môcť uskutočňovať toto poverenie Svätého Otca takým spôsobom, aby to nijako neohrozovalo riadne fungovanie Košickej eparchie.

V najbližších dňoch sa chystám na niekoľko týždňov aj osobne navštíviť túto cirkev na prvé zhodnotenie napätej situácie v eparchii Ernakulam-Angamaly.“

Už v minulosti niekoľkokrát navštívil Sýrsko-malabarskú cirkev, kým pracoval na Kongregácii pre východné cirkvi.

„Rovnako som sa niektorým otázkam týkajúcim sa tejto cirkvi venoval aj v rámci mojej predchádzajúcej akademickej činnosti.  Napriek tomu považujem za potrebné neriešiť situáciu len na diaľku a takpovediac od kancelárskeho stola, ale aj prostredníctvom osobnej skúsenosti, rozhovorov a hodnotenia situácie na mieste.

Až po tejto prvej návšteve budem vedieť lepšie usúdiť, aké budú ďalšie kroky, potrebné na presadenie rozhodnutia Synody biskupov Sýrsko-malabarskej cirkvi a či budú nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa aj prípadné iné návštevy,“ dodal.

Dlhoročné nepokoje

Archieparchia Ernakulam-Angamaly v indickom štáte Kerala, ktorá je najväčšou eparchiu tejto cirkvi, je poznačená niekoľkoročnými nepokojmi zo strany kňazov a veriacich, ktorí, okrem iného, nesúhlasia s liturgickou reformou, na ktorej sa uzniesla Synoda biskupov ešte v roku 1999 a ktorá bola schválená aj pápežom Františkom. 

Reforma vychádza z požiadavky Druhého vatikánskeho koncilu, ktorá vyzýva východné katolícke cirkvi k obnove pôvodných liturgických a duchovných tradícii.

Stredobodom sporu je otázka, či kňaz má celebrovať Eucharistiu obrátený tvárou k ľudu alebo obrátený tvárou na východ k oltáru. Kompromis stanovuje, že kňaz má byť obrátený tvárou k ľudu do eucharistickej modlitby a potom až v závere liturgie.

Počtom svojich veriacich (viac ako 4 milióny) je Sýrsko-malabarská cirkev druhou najväčšou východnou katolíckou cirkvou.

Zároveň je to najväčšia cirkev v Indii, ktorá svoj pôvod odvádza od apoštola Tomáša a uchováva východo-antiochijské, teda chaldejské liturgické dedičstvo.

Na jej čele je od mája 2011 väčší arcibiskup Mor George kardinál Alencherry.