Boh v nás vidí potenciál

V posolstve Svätý Otec pozýva zamyslieť sa nad „významom povolania v kontexte synodálnej Cirkvi, ktorá sa vkladá do načúvania Bohu a svetu“.

Vysvetľuje, že ako pokrstení sme všetci povolaní byť protagonistami misie Cirkvi, a zároveň byť strážcami voči sebe navzájom i strážcami stvorenstva. 

„Povolanie, podobne ako svätosť, nie je akousi výnimočnou skúsenosťou vyhradenou len pre niekoľkých,“ píše pápež.  

„Povolanie je pre všetkých, lebo na každého sa Boh pozerá a povoláva ho“. Pokračuje, že „jeho láskyplný pohľad k nám vždy siaha, dotýka sa nás, oslobodzuje a premieňa nás, robí z nás nové osoby.“

Otvorme sa povolaniu

Pápež spomína slová umelca Michelangela Buonarrotiho: „Každý blok kameňa má v sebe sochu a je úlohou sochára, aby ju objavil.“

Pomáha si tiež orientálnym príslovím: „Múdry človek pozerajúc sa na vajce dokáže vidieť orla; pozerajúc sa na semiačko, vidí v ňom veľký strom; pozerajúc sa na hriešnika dokáže vidieť svätca“.

Takto sa na nás podľa pápeža pozerá aj Boh. „V každom z nás vidí potenciál, ktorý je niekedy aj nám neznámy, a počas celého nášho života neúnavne pracuje na tom, aby sme ho mohli dať do služieb spoločného dobra.“ 

Ako ďalej vysvetľuje, potrebujeme sa oslobodiť od nášho egocentrizmu. Tu je nám pomocou Božie slovo. „Načúvajme Božiemu slovu, aby sme sa otvorili povolaniu, ktoré nám zveruje Boh!“ 

Veriacich i duchovných Petrov nástupca povzbudzuje: „Bratia a sestry, dovoľme, aby sa nás dotkol tento pohľad, a dovoľme mu, aby nás preniesol ponad nás samých! A naučme sa pozerať aj na seba navzájom, aby sa ľudia, s ktorými žijeme a s ktorými sa stretávame - nech je to ktokoľvek - cítili prijatí a zistili, že existuje Niekto, kto sa na nich pozerá s láskou a pozýva ich, aby naplno rozvíjali svoj potenciál.“

Hľadieť Božími očami

Takto sa máme čoraz viac stávať tým, kým sme: „V povolaní k sviatostnému kňazstvu, aby sme boli nástrojmi Kristovej milosti a milosrdenstva. V povolaní k zasvätenému životu, aby sme boli chválou Boha a proroctvom nového ľudstva.“

Rovnako v povolaní k manželstvu, „aby sme si boli vzájomným darom a ploditeľmi a vychovávateľmi života. Vo všeobecnosti v každom povolaní a službe v Cirkvi, ktorá nás vyzýva, aby sme na druhých a na svet hľadeli Božími očami, slúžili dobru a šírili lásku skutkami a slovami.“

Boží sen o zjednotení v láske

Podstatou povolania je realizovať Boží sen, aby sme „všetci boli jedno“ (Jn 17, 21), pripomína pápež.

Vysvetľuje, že každé povolanie v Cirkvi a v širšom zmysle aj v spoločnosti prispieva k spoločnému cieľu. „Aby medzi mužmi a ženami zaznievala harmónia mnohých a rozmanitých darov, ktorú môže uskutočniť len Duch Svätý.“

Obracia sa aj ku kňazom, zasväteným mužom a ženám, veriacim laikom. „Kráčajme a pracujme spoločne, aby sme svedčili o tom, že veľká ľudská rodina zjednotená v láske nie je utópia, ale plán, pre ktorý nás stvoril Boh. Modlime sa, bratia a sestry, aby Boží ľud uprostred dramatických dejinných udalostí čoraz viac reagoval na toto povolanie.“