Chudoba je škandál tohto sveta

V homílii sa pápež František zamýšľal nad dvomi aspektmi podobenstva o talentoch (Mt 25, 14 – 30) – nad Ježišovou cestou a našou životnou cestou. Ježišova cesta nám pripomína tajomstvo Boha, ktorý sa stal človekom, jeho zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie.

A tiež bohatstvo, ktoré nám zanechal – Eucharistiu, slová života, svoju a našu Matku a zvlášť dary Ducha pre osobné poslanie v spoločnosti a Cirkvi. Ježišova cesta bude pokračovať na konci časov, keď sa vráti v sláve, aby nás uviedol do radosti večného života.

Preto je dôležité, aby sme sa sami seba pýtali, v akom stave nás Pán nájde. „Ako sa predstavím na stretnutí s ním?“ Máme „otvorené ruky pre iných, aby sme darovali“, alebo ich máme zatvorené, „aby sme mali čoraz viac a chránili si to“?

Používame talenty, teda dary, ktoré nám zanechal pri návrate k Otcovi? Podobenstvo nám hovorí, že „môžeme rozmnožiť to, čo sme dostali, a urobiť zo svojho života obetu lásky pre druhých“, alebo „môžeme zo strachu ukryť poklad pod zem“, venovať sa len vlastnému pohodliu a záujmom, neangažovať sa.

Pápež František pripomenul veľké utrpenie v našom svete – škandál chudoby –, zabudnutých chudobných, ktorých krik bolesti zostáva nevypočutý vo všeobecnej ľahostajnosti. Vo Svetový deň chudobných je podobenstvo o talentoch mementom, aby sme si uvedomili, s akým duchom pristupujeme k životnej ceste.

A aby sme si uvedomili, koľkí kresťania žijú svoju vieru ako zakopanú pod zemou. „Modlime sa, aby sme aj my na konci našej cesty, po tom, čo sme prijali Krista v týchto (chudobných) bratoch a sestrách, s ktorými sa on sám stotožnil, počuli, ako nám hovorí: „Správne, dobrý a verný sluha... vojdi do radosti svojho pána“ (Mt 25, 21).