Cirkvi pribudli dvaja noví svätí

Celebrovaním pri oltári poveril Svätý Otec prefekta Dikastéria pre kauzy svätých kardinála Marcella Semerara. Koncelebrovali generálni predstavení scalabriniánov a saleziánov páter Leonir Mario Chiarello a don Ángel Fernández Artime, 35 kardinálov, 50 biskupov a vyše dve stovky kňazov.

KRÁČAŤ A ĎAKOVAŤ

Pápež František všetkých veriacich pozval, aby prekonali pokušenie sebareferencie a stali sa skutočne synodálnou Cirkvou a inkluzívnou spoločnosťou.

Veď aj obaja noví svätci venovali svoj život Cirkvi, ktorá je inkluzívna a bez bariér, keďže svätý Scalabrini sa staral o migrantov a svätý Zatti sa staral o chorých, pričom na seba bral rany iných.

Svätý Otec tiež v súvislosti s nedeľným evanjeliom o  desiatich malomocných (porov. Lk 17, 15) zdôraznil dôležitosť každodenného vzdávania vďaky a prekonávania nespokojnosti a ľahostajnosti, ktoré „robia naše srdcia pochmúrnymi“.

Osobitnú myšlienku venoval vylúčeniu migrantov, ktoré označil za „škandalózne, odporné, hriešne, zločinné“. Na záver vyzval, aby sme prosili svätých, aby nám pomohli „kráčať spoločne, bez múrov rozdelenia“, aby sme dokázali „pestovať tú šľachetnosť duše“, ktorou je vďačnosť.

JÁN KRSTITEĽ SCALABRINI

Biskup Ján Krstiteľ Scalabrini sa narodil 8. júla 1839 v talianskom Fino Mornasco. V roku 1863 bol vysvätený za kňaza. Keď mal 36 rokov, stal sa biskupom. Venoval sa starostlivosti o kňazov a seminaristov, mal blízko k ľuďom, k núdznym.

S mimoriadnou horlivosťou a prezieravosťou prijal pastoračnú výzvu vysťahovalectva miestnych rodín a robotníkov do Spojených štátov a Južnej Ameriky. Vypracoval a zrealizoval projekt náboženskej pomoci pre migrantov.

Založil Kongregáciu misionárov sv. Karola i laické združenie Svätý Rafael na pomoc migrantom pri nalodení a vylodení v prístavoch. V roku 1895 založil Kongregáciu misijných sestier sv. Karola Boromejského. Prvého júna 1905 odovzdal svoju dušu Bohu. Blahoslaveným sa stal 9. novembra 1997.

Pápež František vyhlásil za svätého otca chorých saleziána Artemideho Zattiho. Snímka: profimedia.sk

ARTEMIDE ZATTI

Druhým kanonizovaným je salezián Artemide Zatti. Narodil sa 12. októbra 1880 v talianskom Borette, no ešte počas detstva jeho rodina emigrovala do Argentíny. Navštevoval farnosť, ktorú viedli saleziáni, a zrodila sa v ňom túžba stať sa rehoľníkom. Ako 20-ročný odišiel do mesta Bernal ako ašpirant.

Počas starostlivosti o chorého kňaza sa nakazil tuberkulózou. Na podnet saleziánskeho misionára dona Evasia Garroneho sľúbil, že ak sa vylieči, zasvätí svoj život trpiacim. Vyliečil sa na príhovor Panny Márie, Pomocnice kresťanov.

V roku 1911 zložil rehoľné sľuby ako salezián laik a hneď sa pustil do práce s chorými. V roku 1950 sa u Artemideho objavili príznaky vážnej choroby, ktorú hrdinsky znášal až do svojej smrti 15. marca 1951. V apríli 2002 bol blahorečený ako prvý „nemučeník“ salezián koadjútor.