Čo držíme v náručí

Pri príležitosti 26. dňa zasväteného života pápež František slávil Eucharistiu v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. „Aká krásna je vernosť Simeona a Anny! Dennodenne idú do chrámu, čakajú a modlia sa. Čas plynie a zdá sa, že sa nič nestane. Čakajú celý život, nezúfajú si, nesťažujú sa.

Ostávajú verní a živia plamienok nádeje, ktorý Duch Svätý zapálil v ich srdci,“ povedal v homílii Svätý Otec, ktorý vyzval zasvätených, aby si v tento deň preverili svoju vnútornú motiváciu.

„Simeonove starecké oči vidia Pána, vidia spásu. A my? Všetci si môžeme dať otázku: Čo vidia naše oči? Akú víziu zasväteného života máme?

Svet ho často vidí ako mrhanie: ,Pozri, taký skvelý chlapec, a dá sa na kňazstvo.‘ Alebo: ,Také výborné dievča, a chce ísť do rehole. Škoda ich. Azda keby boli škaredí...‘ – Takto premýšľame my. Svet sa pozerá na zasvätený život ako na nejakú záležitosť minulosti, ako na čosi zbytočné,“ zdôraznil pápež František.

Svätý Otec hovoril aj o poklade v podobe starších rehoľníkov. „Robí mi dobre, keď vidím starších zasvätených mužov a ženy, ktorí sa so žiarivými očami usmievajú a dávajú nádej mladým.

Všetkých nás určite obohatí, ak osobne navštívime našich bratov rehoľníkov a sestry rehoľníčky na dôchodku, vypočujeme si ich a porozprávame sa s nimi.“     Aj keď Simeon a Anna sú pokročilí vekom, netrávia svoje dni oplakávaním minulosti, ale otvárajú náruč budúcnosti, ktorá im prichádza v ústrety.

Pápež položil zasväteným osobám otázku: „Čo držíme v náručí? Simeon prijíma do náručia Ježiša. Boh nám vložil do náručia svojho Syna.

Keď ruky nejakého zasväteného, zasvätenej nedržia Ježiša, držia prázdno. Keď neobjímame Ježiša, srdce sa uzatvára do zatrpknutosti. Otvorme svoju náruč Kristovi a bratom! Tam je Ježiš.“