Nebezpečný precedens môže ovplyvniť celú Európu

„Ide o doplnenie Ústavy Francúzskej republiky zo 4. októbra 1958. Dopĺňa sa článok 34 tak, že príslušný francúzsky zákon bude upravovať podmienky výkonu garantovaného práva žien na umelý potrat,“ vysvetľuje Marek Šmid. „Nová situácia vzniká teda prvý raz na svete ako ústavná garancia práva ženy na umelý potrat, i keď Francúzsko právne uznáva už od roku 1975 právo na umelý potrat a diskusie v tomto smere sa konajú už dlhšie nielen vo Francúzsku, ale aj na všetkých úrovniach moci v Európe i vo svete.“

Marek Šmid zdôrazňuje, že ústava má spravidla prednosť pred všetkými inými vnútroštátnymi právnymi aktmi, zákonmi, ale aj právom Európskej únie či medzinárodným právom. „Toto sa osobitne zdôrazňuje vo Francúzsku, ktoré bolo a aj je veľmocou, na rozdiel od menších štátov strednej a východnej Európy.“

HLASOVANIE A PODPIS PREZIDENTA

Hlasovanie o článku 34 francúzskej ústavy v Senáte 4. marca 2024 bolo výrazne v prospech tohto doplnenia ústavy: 780 hlasov za ku 72 hlasom proti; pričom potrebná väčšina bola 512 hlasov. Predtým, v januári 2024, schválila tento návrh dolná komora francúzskeho parlamentu. Nasleduje formálne spoločné hlasovanie oboch komôr, potom akt podpíše aj prezident Francúzskej republiky.

„Toto rozhodnutie je, ako sa netajil francúzsky prezident, tiež reakciou na zrušenie niekoľko desiatok rokov platného rozsudku vo veci Roe verzus Wade o federálnom práve na prístup žien k abortom v USA do 24. týždňa tehotenstva. Rozsudok zrušil Najvyšší súd USA v roku 2022. Právomoc v tejto veci dostali jednotlivé štáty federácie; predpokladá sa, že polovica štátov USA interrupcie zakáže alebo obmedzí,“ vysvetľuje Marek Šmid a dodáva, že toto zámorské rozhodnutie inej veľmoci evokovalo zrejme pocit ohrozenia práv žien na umelý potrat aj vo Francúzsku.

AKÝ BUDE CELOEURÓPSKY TREND

Veľmi dôležitou otázkou preto je, či rozhodnutie francúzskeho parlamentu môže ovplyvniť právnu úpravu interrupcií, rozhodovanie súdov a štátnych orgánov aj v iných krajinách vrátane Slovenska. Teda, či nás čaká v tomto ohľade celoeurópsky trend. Profesor Šmid hovorí, že podľa jeho názoru áno.

„Rozhodnutie má určitý vplyv nielen na domáce francúzske politiky a právo, ale postupne bez pochýb aj na medzinárodné a úniové dokumenty o ľudských právach, ako aj Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor Európskej únie, Európsky parlament a napokon Chartu základných práv Európskej únie.“

Výraznejšie negatívny pohľad na interrupcie má v Európe Poľsko, Maďarsko a Malta. Fínsko ich plánuje obmedziť. Negatívny názor na propagovanie potratov má Nemecko. Väčšina štátov Európskej únie má v tejto veci rôzne obmedzenia.

Marek Šmid však upozorňuje, že čoraz viac sa stáva kľúčovým princíp subsidiarity v Európskej únii, ktorá by nemala v tejto eticky silnej otázke preberať právomoci členských štátov. „Dôležitým činiteľom možnej podpory práva žien na umelý potrat je princíp voľnej úvahy štátov, ktorý sa vníma v rozhodovaní medzinárodných a úniových súdov aj tak, že tieto skúmajú národné postoje väčšiny členských štátov Rady Európy či Európskej únie. Ústavný postoj Francúzska bude v tomto dôležitý.“

BEZPRECEDENTNÁ SITUÁCIA

Táto veľmi nová a bezprecedentná situácia v sebe ukrýva veľké nebezpečenstvo. „Presadzuje sa totiž princíp a precedens, že umelý potrat môže byť právo dané ústavou, a teda je uznávaným právom aj na zahraničnom politickom, legislatívnom a súdnom poli,“ približuje Marek Šmid.

Podľa jeho slov silné ustanovenie určitej myšlienky do práva sa stáva spravidla v spoločnosti normou. „Potom sa oveľa ťažšie vysvetľuje to, čo človeku osoží. Ale nie na základe osobného presvedčenia či náboženskej vierouky. Je to často štátne nastavenie mysle ľudí, ktorí v takomto prípade absorbujú vonkajší tlak na vlastnú mienku v domnienke, že ide o prejav ich vlastnej slobody. Ako vedľajší efekt sa môžu aj množiť žaloby za ovplyvňovanie v názoroch či prekážanie vo výkone práv.“

CHARTA ZÁKLADNÝCH PRÁV 

Na otázku, ako sa stavia k právu na interrupcie Charta základných práv Európskej únie, profesor hovorí, že zatiaľ len okrajovo.

Rezolúcia Európskeho parlamentu zo 7. júla 2022 však nabáda začleniť právo ženy na umelý potrat do Charty základných práv Európskej únie. Podľa slov Mareka Šmida by to bol pomerne komplikovaný proces. „Predstavuje množstvo krokov a rozhodnutí členských štátov a inštitúcií únie, štátne ratifikácie, konventy či rôzne ústavné nastavenia. Právo na interrupciu nie je okrem toho všeobecným princípom prijatým v Európskej únii. Európsky dohovor o ľudských právach ani Charta základných práv Európskej únie či ich súdne orgány neuznali právo na interrupciu ako ľudské právo.“

Marek Šmid zdôrazňuje, že ľudským právom je na druhej strane právo na život. „V súvislosti s tým sa diskutuje, či aj – a do akej miery - na nenarodený život.“ Podľa jeho slov však v budúcnosti pôjde aj o to, či sa právo na umelý potrat stane ľudským právom. „Na medzinárodnom poli sa teraz viac skúma procesná stránka práv, ktoré vyplývajú z vnútroštátneho práva členských štátov.“

NOVÉ ĽUDSKÉ PRÁVO TO ZATIAĽ NIE JE

Právo na interrupciu však v medzinárodných dokumentoch zatiaľ nie je definované ako nové ľudské právo. Potvrdzuje to aj Marek Šmid. „Nie, nie je. Keď hovoríme o práve ženy na interrupciu, nejde o nové ľudské právo, ale táto otázka súvisí s prejavmi, ktoré sa týkajú ľudských práv, a to najmä článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach o práve na súkromný a rodinný život (napríklad prípady odmietnutia výkonu interrupcie v Poľsku: M. L. verzus Poľsko 2023) či článku 3 tohto dohovoru, ktorý sa týka zákazu ponižujúceho a nehumánneho správania (napríklad nútená interrupcia v prípade S. F. K. verzus Rusko 2022 či G. M. verzus Moldavsko 2022). V súdnom rozhodovaní teda môže ísť o nedostupnosť interrupcie, ale aj jej vykonanie proti vôli človeka, napríklad zo strany rodičov, ústavov a podobne.“

OCHRANA ŽIVOTA OD POČATIA

V tejto súvislosti je dôležité aj to, či nejaký medzinárodný dokument odporuje právu na interrupciu. „Ide o otázku výkladu ochrany života od jeho počatia, napríklad článku 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach,“ vysvetľuje Marek Šmid.

OTÁZKA VÝHRADY VO SVEDOMÍ

Oživuje sa tiež otázka uznania výhrad vo svedomí. „Spočíva v ochrane slobody svedomia ako ústavného a medzinárodne či úniovo chráneného práva, ustanoveného v dokumentoch o ľudských právach, či už ústavných, medzinárodnoprávnych alebo aj v práve Európskej únie, napríklad v článku 10 Charty základných práv Európskej únie.“

Profesor Šmid však dodáva, že môžu vzniknúť aj ďalšie otázky, ktoré by už boli na budúcom rozhodnutí súdov. „Napríklad pri sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva o súlade francúzskej ústavnej úpravy s Európskym dohovorom o ľudských právach. Ďalej mohlo by ísť aj o súlad tohto ústavného dodatku so základmi položenými samotnou francúzskou ústavou, napríklad výkladom práva na život.“

No podľa slov Mareka Šmida treba ešte zobrať do úvahy aj to, že podmienky výkonu interrupcií vždy, aj vo Francúzsku, ustanovuje podrobnejšie zákon, hoci ústava toto právo garantuje.