Grécko pozýva smerovať k Najvyššiemu

Pápežov program sa v gréckom hlavnom meste začal protokolárnou návštevou u prezidentky Kateriny Sakellaropulosovej. „Nech Boh žehná Grécko, pamäť Európy,“ napísal pápež do čestnej knihy. 

V Prezidentskom paláci sa pápež stretol tiež s predsedom vlády Kyriakosom Mitsotakisom a potom sa už vo veľkej sále prihovoril zhromaždeným predstaviteľom krajiny, ústavným činiteľom, zástupcom spoločenského života a diplomatickému zboru.

V kolíske demokracie pripomenul, ako múdrosť rozširuje obzor a dvíha pohľad k Bohu. Z pokladov antiky pripomenul stálu aktuálnosť Hippokratovej prísahy a zdôraznil, že správny postoj k migrantom je zárukou pre budúcnosť.

Vo svojom príhovore pápež František použil viacero symbolov gréckej antiky i kresťanstva: Olymp, Akropola, Athos, gréčtina ako jazyk Svätého písma, biblické označenie Boha Logos.

Citoval slová veľkého cirkevného otca sv. Gregora Nazianzského, ale aj Aristotelov pojem „polis“ či homérovský výraz „nostalgia“.

Pripomenul, že práve odtiaľ sa rozšírili obzory ľudstva. „Aj ja sa cítim pozvaný pozdvihnúť pohľad a dať mu spočinúť na najvyššej časti mesta - Akropole. Už z diaľky je viditeľná pre cestovateľov, ktorí tam počas tisícročí dosahovali, a poskytovala neodmysliteľný odkaz na božstvo.

Je to výzva na rozšírenie našich obzorov smerom k Najvyššiemu: od Olympu cez Akropolu až po vrch Athos Grécko pozýva ľudí všetkých čias, aby smerovali svoju životnú cestu k Najvyššiemu. K Bohu, pretože potrebujeme transcendenciu, aby sme boli skutočne ľudskí.

A zatiaľ čo dnes na Západe, ktorý odtiaľto vzišiel, existuje tendencia zastierať potrebu neba, uväznení v šialenstve tisícok pozemských zhonov a nenásytnej chamtivosti odľudšťujúceho konzumizmu, tieto miesta nás pozývajú, aby sme žasli nad nekonečnom, nad krásou bytia, nad radosťou z viery.

Odtiaľto prechádzali cesty evanjelia, ktoré spájajú Východ a Západ, Sväté miesta (Svätú zem) a Európu, Jeruzalem a Rím; tie evanjeliá, ktoré aby svetu priniesli dobrú správu o Bohu milujúcom ľudstvo, boli napísané v gréčtine, nesmrteľnom jazyku, ktoré použilo Slovo – Logos – na vyjadrenie seba samého, v jazyku ľudskej múdrosti, ktorý sa stal hlasom Božej Múdrosti.“

Na ukážkach z antického textu Hippokratovej prísahy pápež ukázal, že je písaný ako pre dnešok. Príbehom návratu mýtického Odysea do Itaky ilustroval osudy migrantov a spojenie ľudstva v spoločnej zraniteľnosti.

Pápež použil aj obraz z prírody, typický pre Grécko: olivovník. V súvislosti s nedávnym požiarom, pri ktorom boli zničené mnohé olivové sady, zdôraznil spoločný zápas ľudstva s klimatickými zmenami.

Keď Svätý Otec hovoril o Grécku ako nositeľovi pamäti Európy, pripomenul aj silné ekumenické gesto voči katolíckej menšine z počiatkov novodobých dejín Grécka. Nezabudol ani na sv. Jána Pavla II., ktorý navštívil Grécko pred 20 rokmi.