Kardinál Duka požehnal mariánsky stĺp v Prahe
Slávnosť sa začala 15. augusta o desiatej hodine bohoslužbou v Chráme Matky Božej pred Týnom. Snímka: Člověk a víra/Martina Řehořová
Mariánsky stĺp obnovili po takmer 102 rokoch od jeho násilného strhnutia. Na jeho požehnaní sa zúčastnilo mnoho veriacich vrátane rytierskych rádov, orlov, pražských hasičov, skautov, krojovaných skupín a ďalších.
Navrátená vertikála premieňa námestie na pútnické miesto. Je to miesto štartu aj cieľa pútí, miesto modlitieb aj debát, stretávania i protestov. Katolíkov stĺp ťahá k modlitbám, iných napríklad zoznamuje s históriou. Väčšine oslovených chodcov sa vraj páči a pripadá im, že na „Staromák“ patrí.
„Stĺp nie je nový, vrátil sa a na námestie dokonale zapadol. Panna Mária priestor geniálne dotvára, nepredvádza sa, nepovyšuje - má však nadhľad,“ opisuje reportér Eugen Kukla, obyvateľ centra Prahy, ktorý dianie v okolí často zachytáva fotoaparátom.
Na námestí, kam tradične chodili hlavne turisti, sa čoraz viac objavujú rozličné hlúčiky veriacich. Napríklad odtiaľto pred pár týždňami štartovala cyklopúť na Velehrad, ktorá mala pôvodne namierené do talianskeho Turína.
„Pripadá nám to symbolické. Sledovali sme niekoľkoročnú snahu o obnovenie stĺpa a tá sa tento rok stretla so zámerom našej púte, ktorej trasu sme museli pre koronavírus upraviť,“ opisuje organizátor cyklopúte Vít Tomaštík. Stĺp chápali zároveň ako symbol prekonania pandémie, čo bol častý motív stavania týchto pamiatok už od 17. storočia. Pred cestou ich navyše požehnal emeritný pražský biskup Karel Herbst, ktorý sám COVID-19 prekonal.
„Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí opäť stojí. Mnohí katolíci to vzali na vedomie s veľkým zadosťučinením. Pretože pred 102 rokmi na zemi neležal len rozbitý stĺp, ale socha Panny Márie, ktorá má okrem iného titul Pomocnica kresťanov,“ uviedol biskup pre Katolický týdeník.
Pri stĺpe možno stretnúť farníkov z miestnych i mimopražských farností, modlitebné skupiny, hľadajúcich, ale aj presvedčených horlivcov z katolíckej i protestantskej strany. „Chodia sem babičky, rodiny s deťmi, privážajú sem chorých na invalidných vozíkoch,“ opisuje Eugen Kukla a dodáva: „Hoci niektorí ľudia prichádzajú s istým dešpektom, jasných odmietnutí zaznieva len veľmi málo. Skôr hovoria - akoby tu stál odjakživa.“
Vztýčenie stĺpa sprevádzala búrlivá debata o jeho zmysle v českých dejinách. Raz sa ho dokonca na protest pokúsil podpáliť vandal, výsledkom bolo odymenie, ktoré v ten istý deň bez nároku na odmenu umyl vodnými tryskami špecialista Miloslav Černý, ktorý sa predtým preslávil vyčistením grafitov na Karlovom moste.
Každú stredu o 17.00 sa pri stĺpe schádzajú veriaci a spievajú mariánske piesne. Ľudia už počas koronavírusovej karantény, keď sa na obnovenom mariánskom stĺpe ešte len pracovalo, vešali na jeho oplotenie ružence a nosili tam kvety a sviečky.
Pražský arcibiskup zdôrazňuje spirituálny a spoločenský význam mariánskeho stĺpa
Katolícke noviny sa pri príležitosti požehnania obnoveného mariánskeho stĺpa porozprávali s kardinálom Dominikom Dukom OP.
Po dlhých peripetiách bol na Staromestskom námestí požehnaný mariánsky stĺp. Čo znamená tento historický moment a celá skutočnosť nielen pre veriacich Prahy?
Pre väčšinu našich obyvateľov je to určitý symbol, ktorý bol pôvodne vyzdvihnutý vo chvíľach, keď sa skončila dlhá a krvavá vojna, na ktorej sa zúčastnili i osmanské a africké vojská. Bola to chvíľa, keď si ľudia oddýchli, pretože tento konflikt nebol najväčšou traumou pre vojakov, ale predovšetkým pre ženy, matky a ich deti. Tie boli v tomto období najviac vojnou postihnuté.
Preto sa v celej Európe objavuje nový symbol – Panna Mária Nepoškvrnená na stĺpe - ako výzva na vzájomné zmierenie, na život v mieri a tolerancii. Vojna nie je pre nikoho požehnaním a to platí dodnes.
Určite je dôležité, aby mariánska skulptúra nezostala len turistickou atrakciou. Prečo v súčasnosti akoby mnohí mali strach vyjadriť sa a povedať „to je naše duchovné dedičstvo“ a prihlásiť sa k nemu?
Iniciatívy na obnovenie zvaleného mariánskeho stĺpa sa objavili už za čias prvej republiky. Najpr ich ukončila vojna, potom komunistický režim. Súčasná iniciatíva sa usilovala o vztýčenie mariánskeho stĺpa na Staromestskom námestí viac ako 40 rokov - a nešlo o aktivitu Pražského arcibiskupstva ani českých biskupov, ale skupiny veriacich.
Ich snahu môžeme chápať ako prejav takzvaného sensus fidei, teda citu či výrazu viery, ktorými sa veriaci Katolíckej cirkvi podieľajú na živote a prejavoch viery. Z tohto pohľadu nemám obavy, že by bola symbolika stĺpa degradovaná iba na turistickú atrakciu, a som presvedčený, že si právom nájde popredné miesto v duchovnom živote našej krajiny.
Ako ste pri iných príležitostiach naznačili, Panna Mária patrí nielen z historického uhla pohľadu k vašej vlasti, ale je súčasťou individuálnych životov mnohých ľudí. O čo budete prosiť Pannu Máriu teraz?
Je to dejinný príbeh s neuveriteľne dramatickou líniou. Je to spoločný príbeh celej našej spoločnosti s radom interpretácií, ktorý vyvolával a môže vyvolávať i nesúhlas. Vieme však, že pri obrane Prahy pred švédskymi vojskami stáli v jednom šíku katolíci, utrakvisti, luteráni, ale i pražská židovská komunita.
To považujem za rozhodujúce a malo by nám to byť i dnes výzvou na vyjasnenie, uzdravenie, vzájomné zmierenie a spoluprácu. Pannu Máriu budem preto prosiť, aby sme sa pozreli do histórie a vedeli sa z nej poučiť.
A my veriaci bez rozdielu, či sme Česi alebo Slováci, o čo by sme mali s pokorou žiadať našu nebeskú Matku?
Aby sme pochopili, že je tu niekto, kto nás zjednocuje a spája. K tomu patrí tiež prianie, aby sme ako veriaci smerovali k tomu lepšiemu, naučili sa spolu rozprávať a ako ľudia sa mali radi. Kiežby mariánsky kult v našich dejinách zmenil našu spoločnosť a stal sa smerom i silou našej kultúry na zrenie celej spoločnosti.