Kazachstan hostí náboženských predstaviteľov sveta

Kongres lídrov svetových a tradičných náboženstiev inicioval v roku 2003 v hlavnom meste Astana, dnes nazývanom Nur-Sultan, bývalý prezident Nursultan Nazarbajev. Išlo o unikátne podujatie v dobe krátko po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 v USA.

Kongres v Astane v istom zmysle nadviazal na takzvaného ducha Assisi, odkaz medzináboženských stretnutí za pokoj, ktoré sa konali v rodisku sv. Františka od roku 1986 z iniciatívy sv. Jána Pavla II. 

Vo vyše miliónovom hlavnom meste Kazachstanu odvtedy organizujú kongresy náboženských predstaviteľov každé tri roky: 2006, 2009, 2012, 2015 a 2018. Ten súčasný sa výnimočne posunul o jeden rok v dôsledku pandémie.

Pre pokoj a rozvoj

Jadrom diskusií bola vždy podpora medzináboženského dialógu v záujme mieru a rozvoja. Rovnako dôležitá úloha náboženských činiteľov pri posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti. Výstupom z kongresu je už tradične spoločný záverečný dokument, ktorý obsahuje vyhlásenia a výzvy adresované občanom, národom a vládam krajín sveta.

Kongres pred štyrmi rokmi s témou Náboženskí lídri za bezpečný svet sa konal za účasti vatikánskej delegácie. Medzi účastníkmi boli moslimovia, kresťania, židia, budhisti, šintoisti, taoisti a predstavitelia ďalších tradičných náboženstiev.

Súčasný kongres sa koná v stredu a štvrtok 14. a 15. septembra a jeho téma znie: Úloha lídrov svetových a tradičných náboženstiev v duchovnom a sociálnom rozvoji ľudstva v postpandemickom období. Sprievodné podujatia kongresu a kultúrny program prebiehajú od pondelka až do piatka 16. septembra.

Pozoruhodnosti dejiska kongresu

Kruhová konferenčná hala sa nachádza v Paláci mieru a zmierenia. Budovu, známu aj ako Pyramída mieru a zmierenia, postavili v rokoch 2004 až 2006 z iniciatívy prezidenta Nazarbajeva.

Objekt s konštrukciou z ocele, skla a žuly je dielom britského architekta Normana Fostera. Navrhnutý je ako stále sídlo kongresu a celosvetové centrum náboženského porozumenia, zriekania sa násilia a podpory viery a ľudskej rovnosti.

Okrem osobitných miestností pre rôzne náboženstvá sa v budove nachádza aj operná scéna s kapacitou 1 500 miest, múzeum národných dejín, takzvaná univerzita civilizácie, knižnica náboženskej literatúry a výskumné centrum svetových náboženstiev vrátane niekoľkých konferenčných a výstavných sál.

Sovietske gulagy a extrémne mrazy

Kazašské hlavné mesto je známe aj extrémne nízkymi teplotami, ktoré v zimnom období môžu poklesnúť až na mínus 40 stupňov Celzia. Nur-Sultan je po mongolskom Ulanbátare druhým najchladnejším hlavným mestom sveta.

V sovietskej ére sa mesto nazývalo Celinograd a v jeho okolí sa kedysi nachádzali smutne známe gulagy pre politických väzňov. Tesne za mestom bol tábor pre manželky väzňov.

V roku 1994 Celinograd vybrali za nové hlavné mesto krajiny namiesto dovtedajšej Alma Aty (Almaty) a dostal názov Astana. Od tých dôb mesto celkom zmenilo svoj vzhľad s prispením architektov svetového mena ako Norman Foster či Kisho Kurokawa.

Okrem futuristických stavieb zo skla a kovu patrí medzi dominanty aj Biela mešita Hazret Sultan z roku 2012 s deviatimi kupolami a štyrmi minaretmi. Je druhou najväčšou mešitou Strednej Ázie.

V roku 2017 bola Astana dejiskom svetovej výstavy Expo. Od roku 2019 nesie meno Nur-Sultan na počesť niekdajšieho prezidenta. Počet obyvateľov mesta je v súčasnosti 1,18 milióna.

Katolícka komunita v Nur-Sultane

Centrom života katolíkov v hlavnom meste je Katedrála Panny Márie, Pomocnice kresťanov, postavená v roku 1995. Arcidiecéza Presvätej Panny Márie v Astane (Nur-Sultane) pozostáva z 34 farností so 48 kostolmi.

Celkovo má 54-tisíc veriacich, 35 kňazov, 68 rehoľných sestier a jedného bohoslovca. V arcidiecéze sa ročne slávi v priemere 145 krstov a pracujú tam štyri vzdelávacie a dve charitatívne inštitúcie.