Konajme podľa Ducha a nie tela

Pápež František priletel do Ženevy predpoludním a na letisku ho privítal prezident Švajčiarskej konfederácie Alain Berset spolu s dvoma bývalými členmi Švajčiarskej gardy v uniformách. Tak to nariaďuje protokol pri návšteve pápeža vo Švajčiarsku.

Ekumenická modlitba

Svetová rada cirkví vznikla v roku 1948 a jej zakladajúcimi členmi bolo 147 cirkví z celého sveta. Postupne sa k nej pripojilo ďalších viac než 200 cirkví. V súčasnosti je najväčšou ekumenickou organizáciou na svete a aj keď Katolícka cirkev nie je jej členom, má s ňou nadštandardné vzťahy.

Rímsky biskup sa z letiska presunul do ekumenického centra Svetovej rady cirkví, ktoré sa nachádza neďaleko úradov OSN. Centrom tejto budovy je ekumenická kaplnka, dielo dánskeho architekta Erica Mollera.

Vo vstupnej hale sa konala ekumenická modlitba, počas ktorej zaznelo čítanie z piatej kapitoly Listu Galaťanom. Ako pápež zdôraznil vo svojom príhovore táto cirkevná obec prežívala vnútorné spory. Apoštol ich preto niekoľkokrát vyzval, aby konali podľa Ducha.

Počas dejín, zdôraznil pápež František, prišlo nie raz k rozdeleniu medzi kresťanmi z dôvodov, že ku koreňom ich spoločného života sa dostalo svetské zmýšľanie.

„Cesta je metaforou, ktorá odhaľuje zmysel ľudského života; života, ktorý sa neuspokojí sám so sebou, ale vždy hľadá niečo viac. Srdce nám hovorí, že máme ísť, dosiahnuť cieľ. Kráčať si vyžaduje pokoru vrátiť sa po vlastných stopách, keď je to nevyhnutné, a starostlivosť o spoločníkov na ceste, lebo len spoločne sa dobre kráča. Skrátka, kráčanie si vyžaduje neustále obrátenie seba samého.“

Na jednej strane existuje cesta podľa Ducha, na druhej strane prepadnutie žiadostiam tela, uviedol Svätý Otec. Rozhodnutie pre konzumizmus a logika sebectva ale prináša tragické dôsledky, ktoré máme denne pred očami. Počas dejín, zdôraznil pápež František, prišlo nie raz k rozdeleniu medzi kresťanmi z dôvodov, že ku koreňom ich spoločného života sa dostalo svetské zmýšľanie. Najskôr sa starali o svoje záujmy a až potom o Ježiša Krista.

„V týchto situáciách nebolo ťažké pre nepriateľa Boha a človeka, aby nás rozdelil, lebo smer, ktorým sme sa uberali, bol podľa tela, a nie podľa Ducha.“

Pápež František pripustil, že je ťažké mierniť nevraživosť a kultivovať spoločenstvo, pretože stáročia bola živená vzájomná nevraživosť. „Odpoveď na naše neisté kroky bude vždy tá istá: kráčať podľa Ducha, očistiť si srdce od zla, voliť si so svätou neoblomnosťou cestu evanjelia a odmietať skratky podľa sveta. Po mnohých rokoch úsilia o ekumenizmus, v tomto sedemdesiatom roku Rady prosme Ducha Svätého, aby dodal rezkosť nášmu kroku,“ uviedol na záver príhovoru v sídle Svetovej rady cirkví Svätý Otec.

Stretnutie s miestnymi katolíkmi

Po ekumenickej modlitbe sa pápež František presunul do Ekumenického inštitútu v Bossey, kde sa rozprával so študentmi teológie navštevujúcimi tento inštitút. Následne sa opäť vrátil do sídla Svetovej rady cirkví, kde sa zúčastnil na ekumenickom stretnutí.

Posledným bodom návštevy v Ženeve bola svätá omša na ploche výstaviska Palexpo, neďaleko medzinárodného letiska, na ktorú prišlo 40–tisíc veriacich. Liturgické texty boli zo spomienky na sv. Alojza Gonzagu a Svätý Otec ju celebroval vo francúzštine a latinčine. Vo svojej homílii vychádzal zo štvrtkového evanjelia v ktorom Ježiš učí apoštolov modlitbu Otče náš. Pápež ponúkol rozjímanie nad troma slovami, ktoré nás privádzajú k jadru našej viery: Otec, chlieb a odpustenie.

„Otec. Takto začína modlitba. Môže pokračovať inými slovami, ale nemôže zabudnúť na to prvé, pretože slovo ,Otec′ je vstupným kľúčom k Božiemu Srdcu, pretože len keď povieme Otče, modlíme sa kresťanským jazykom. Nie k nejakému neurčitému bohu, ale k Bohu, ktorý je predovšetkým Otec.“

Otče náš je podľa pápeža životným vzorcom, ktorý ukazuje našu identitu milovaných detí. Zároveň tieto dve slová nám ponúkajú orientačné značky duchovného života. „Takto vždy keď robíme znak kríža na začiatku dňa a pred každou dôležitou činnosťou, vždy keď hovoríme Otče náš, vraciame sa ku koreňom, na ktorých sme založení.“

Druhé slovo nad ktorým v homílii rozjímal Svätý Otec bolo chlieb. „Prosiť o každodenný chlieb znamená povedať aj: ,Otče, pomôž mi viesť jednoduchší život′. Život sa stal veľmi komplikovaným. Chcel by som povedať, že dnešok je pre mnohých ako „na drogách“ – uteká sa od rána do večera, do toho tisíc telefonátov a odkazov, neschopní zastaviť sa pred tvárami ľudí... Žiada sa tu rozhodnutie viesť život skromný, slobodný od povrchných príťaží.“

Pápež František všetkých vyzval, aby si vybrali jednoduchosť a oceňovali ju.

vždy keď hovoríme Otče náš, vraciame sa ku koreňom, na ktorých sme založení

Tretie slovo nad ktorým sa pápež zamyslel bolo odpustenie. „Odpúšťať je náročné. Ale Pán požaduje naše odpustenie ako dar. Odpustenie je záväznou klauzulou Otčenáša. Boh zbavuje naše srdce každého hriechu, všetko nám odpúšťa, ale jednu vec vyžaduje, aby sme aj my neúnavne odpúšťali.“

Ako uviedol Svätý Otec odpustenie je náročné, ale zároveň skutočné odpustenie obnovuje a koná zázraky. Ako to bolo v prípade sv. Petra, ktorý sa stal pastierom stáda, alebo v prípade Šavla, ktorý sa po Štefanovom odpustení stal Pavlom. „Prosme o túto milosť – nezabarikádovať sa so zatvrdnutým srdcom, vyžadujúc vždy od druhých, aby spravili prvý krok, ale urobme ho my, v modlitbe, bratskom stretnutí, v konkrétnej láske.“

Po skončení svätej omše Svätý Otec odletel späť do Ríma.