Krajina harmónie a mieru

Na úvod vyslovil, že do Kazachstanu prišiel ako pútnik pokoja, aby hľadal dialóg a jednotu.

„Náš svet pokoj naliehavo potrebuje, potrebuje znovuobjaviť harmóniu. Harmóniu, ktorú v tejto krajine dobre ilustruje tradičný a charakteristický hudobný nástroj, s ktorým som sa oboznámil: dombra.“ 

Práve stredoázijský dvojstrunový nástroj podobný lutne použil na vyjadrenie svojho posolstva.

„Je symbolom kontinuity v rozmanitosti, a preto dodáva rytmus pamäti krajiny, čím nám pripomína, že vzhľadom na prebiehajúce rýchle hospodárske a sociálne zmeny je dôležité nezanedbávať spojenie so životom tých, ktorí tu boli pred nami, a to aj prostredníctvom tradícií, ktoré nám umožňujú vážiť si minulosť a zveľaďovať to, čo sme zdedili.“

Ľudskosť i utrpenie

V príhovore sa viackrát vrátil do roka 2001, keď krajinu navštívil vtedajší pápež Ján Pavol II.

Kazachstan vtedy označil za „krajinu mučeníkov a veriacich, krajinu deportovaných a hrdinov, krajinu mysliteľov a umelcov“. Svätý Otec preto pripomenul, že pamäť krajiny nesie slávnu históriu kultúry, ale i ľudskosti a utrpenia. 

Spomenul väzenské tábory i masové deportácie a vyzdvihol, že Kazachovia sa v týchto neprávostiach nedali uväzniť. „Zo spomienky na väznenie vykvitla starostlivosť o začlenenie. Kiež v tejto krajine, ktorou od dávnych čias prechádzali veľké pohyby národov, je spomienka na prežité utrpenie a skúšky nevyhnutnou výbavou na cestu do budúcnosti, ktorá kladie na prvé miesto dôstojnosť človeka, každého človeka a každej etnickej, sociálnej a náboženskej skupiny.“

Harmónia medzi dvoma strunami

Kazachstan podobne ako dombra vytvára harmóniu medzi dvoma paralelnými strunami, povedal Svätý Otec. „Teplotami rovnako nízkymi v zime ako vysokými v lete; tradíciou a pokrokom, čo dobre symbolizuje stretnutie historických miest s inými modernými, ako je toto hlavné mesto.“ 

V krajine podľa neho rezonujú tóny dvoch duší – ázijskej a európskej. A opäť sa vrátil k príhovorom Jána Pavla II. z roku 2001. Z krajiny robia „misiu spojenia medzi dvoma kontinentmi“, „most medzi Európou a Áziou“, „ohnivko spojenia medzi Východom a Západom“.

Jednota ako zdroj úspechu

Hlava Cirkvi sa odvolala na miestne príslovie, ktoré hovorí, že zdrojom úspechu je jednota.

„Ak to platí všade, tak tu to platí obzvlášť: približne stopäťdesiat etnických skupín a viac ako osemdesiat jazykov, ktoré sú v krajine prítomné, s ich rozmanitou históriou, kultúrnymi a náboženskými tradíciami, tvoria mimoriadnu symfóniu a robia z Kazachstanu jedinečné multietnické, multikultúrne a multináboženské laboratórium, ktoré odhaľuje jeho zvláštne poslanie - byť krajinou stretnutia.“

K tomuto aspektu majú podľa pápeža Františka prispieť najmä náboženstvá. „Zdravá sekularita, ktorá uznáva cennú a nenahraditeľnú úlohu náboženstva a bojuje proti extrémizmu, ktorý ju rozkladá, je nevyhnutnou podmienkou rovného zaobchádzania s každým občanom, ako aj posilnenia pocitu spolupatričnosti všetkých etnických, jazykových, kultúrnych a náboženských zložiek krajiny.“

Náboženstvá totiž potrebujú slobodu vyjadrovania. Preto „náboženská sloboda predstavuje najlepší základ občianskeho spolužitia“.

Podpora demokracie

Ako dombra, ktorá sprostredkúva krásu pestovania génia a živosti ľudu, majú konať aj občianske autority. „Sú prednostne zodpovedné za podporu spoločného dobra. Realizuje sa zvlášť cez podporovanie demokracie, ktorá je najvhodnejšou formou nato, aby sa moc pretavila do služby v prospech celého ľudu, a nielen niekoľkých.“

Proces demokratizácie zameraný na posilnenie právomocí parlamentu a miestnych orgánov, ktorý sa rozbehol v Kazachstane v posledných mesiacoch, je náročná a nie krátka cesta. „Vyžaduje si pokračovať smerom k cieľu bez obzerania sa späť. Dôvera v tých, ktorí vládnu, totiž vzrastá, keď sľuby nezostávajú účelovými, ale skutočne sa plnia.“

Dialóg so všetkými

Pápež vyslovil nádej, že podobne ako tradičný hudobný nástroj aj Kazachstan bude naďalej synonymom harmónie a mieru.

„Sem prišiel Ján Pavol II. zasiať nádej bezprostredne po tragických útokoch v roku 2001. Ja sem prichádzam uprostred šialenej a tragickej vojny, spustenej inváziou na Ukrajinu, zatiaľ čo sú naše časy vystavené ďalším konfliktom a hrozbám. Prichádzam, aby som zosilnil volanie toľkých po mieri, ktorý je zásadnou cestou k rozvoju pre náš globalizovaný svet. A mier je toto: zásadne dôležitá cesta k rozvoju pre náš globalizovaný svet.“

Čoraz naliehavejšia je preto potreba rozšíriť diplomatické úsilie o dialóg a stretnutie.

„Je načase vyhýbať sa vyostrovaniu rivality a posilňovaniu protichodných blokov. Potrebujeme lídrov, ktorí na medzinárodnej úrovni umožnia národom rásť v porozumení a dialógu a dajú zrod novému „helsinskému duchu“, odhodlanosť posilňovať multilateralizmus, budovať stabilnejší a mierovejší svet s ohľadom na nové generácie. A na to je potrebné porozumenie, trpezlivosť a dialóg so všetkými. Opakujem, so všetkými.“

Svätý Otec vyjadril krajine uznanie za zrieknutie sa jadrových zbraní, ako aj za rozvoj energetickej a environmentálnej politiky. Na záver poďakoval za prijatie a požehnal krajinu i jej obyvateľov.