Namiesto davov hlboko prežívané ticho

Od 31. augusta do 4. septembra absolvoval pápež František 43. apoštolskú cestu. Jeho kroky smerovali na historickú návštevu prevažne budhistického Mongolska s mottom Dúfať spoločne.
-as- -tkkbs- 05.09.2023
Namiesto davov hlboko prežívané ticho

Ozdobou nedeľnej svätej omše bola drevená socha Panny Márie z Katedrály sv. Petra a Pavla v Ulanbátare. Asi pred dvadsiatimi rokmi ju našla na hromade odpadkov pani Tsetsegeová, budhistka, ktorá sa neskôr dala pokrstiť. Snímka: profimedia.sk

Hoci sa správy v miestnych médiách zaujímali o príchod osobnosti svetového významu, ulice nelemovali davy ľudí ani transparenty oznamujúce pápežovu návštevu.

Médiá aj malá skupina katolíkov hovorili o striedmom, no hlboko prežívanom privítaní s pocitom vďačnosti.

Počas pozdravu asi 70 zástupcov médií na palube lietadla smerujúceho do Mongolska vyzdvihol mlčanlivú kultúru malého národa veľkej ázijskej krajiny aj pápež. „Mongolsko sa chápe zmyslami.“

V hlavnom meste Ulanbátar ho okrem chargé d’affaires apoštolskej nunciatúry Fernanda Duarte Barrosa Reisa a ministerky zahraničných vecí Batmunkh Battsetsegovej privítala aj mladá žena odetá do červeného národného odevu z hodvábu a bavlny a ponúkla mu šálku sušeného jogurtu.

Ide o tradičný miestny pokrm kyslej chuti vyrobený z mlieka jaka, ktorý patrí medzi najbežnejšie domáce zvieratá.

POKORNÁ MOC BOHA

Na druhý deň pápeža okrem oficiálneho uvítacieho ceremoniálu na Námestí Šukhbaatar čakalo stretnutie s prezidentom a verejnými predstaviteľmi.

Neskôr ho v Katedrále svätých Petra a Pavla v Ulanbátare, ktorá pripomína jurtu – typické obydlie kočovných mongolských národov –, privítali biskupi, kňazi, misionári či zasvätení.

Stretnutie obohatili piesne a svedectvá.

Svätý Otec zdôraznil dôležitosť misie. „Cirkev nemôže prestať prinášať ohlasovanie dobrej zvesti, ktoré je určené všetkým národom, musí ho vteliť do vlastného života a ‚našepkávať‘ ho do sŕdc jednotlivcov a kultúr.“

Vlády a  svetské inštitúcie sa „nemusia obávať evanjelizačného pôsobenia Cirkvi, pretože nemá politický program, ktorý by musela presadzovať, ale pozná len pokornú moc Božej milosti a slova milosrdenstva a  pravdy, čo podporuje dobro všetkých“.

DIALÓG, HARMÓNIA, NÁDEJ

V nedeľu ráno sa s pápežom v divadle Hun Theatre v tvare jurty pozdravilo jedenásť predstaviteľov mongolských náboženstiev.

Tak ako v tradičnom domove mongolského ľudu, aj v Mongolsku sa každý musí naučiť žiť spolu v mieri a harmónii, hovoril hlavný predstaviteľ budhistov.

Hlava Katolíckej cirkvi vyzdvihla mongolskú starostlivosť o životné prostredie.

Svätý Otec ocenil hodnotu ticha a vnútorného života „ako duchovného lieku na mnohé neduhy dnešného sveta“, pripomenul „zdravý zmysel pre šetrnosť“, „hodnotu pohostinnosti“; „schopnosť odolávať lipnutiu na materiálnych veciach“; „solidaritu, ktorá sa rodí z kultúry medziľudských vzťahov“, a „úctu k jednoduchosti“.

LÁSKA UHASÍ SMÄD

Predpoludním vyvrcholila pápežova návšteva svätou omšou v Steppe aréne.

Okrem malej domácej skupiny katolíkov na ňu prišlo asi 200 čínskych pútnikov. Nechýbal tiež slovenský biskup Vladimír Fekete, SDB, pôsobiaci v Azerbajdžane.

V homílii sa pápež pozastavil nad dvoma aspektmi nedeľného evanjelia: smäd, ktorý v nás prebýva, a láska, ktorá hasí náš smäd.

V smäde spočíva naše veľké tajomstvo: „On nás otvára živému Bohu, Bohu lásky, ktorý nám prichádza v ústrety, aby nás urobil svojimi deťmi a  zároveň bratmi a sestrami medzi nami navzájom.“

Pripomenul, že úspech, moc ani materiálne veci nestačia na uhasenie smädu, najlepšou cestou je objať Kristov kríž.

Vtedy sa do nás vleje nepominuteľná radosť, pokoj srdca a vnútorná sila.

NEZIŠTNÁ SLUŽBA

V pondelok, posledný deň návštevy, sa pápež František stretol s charitatívnymi pracovníkmi.

V príhovore sa poďakoval za ich službu a zdôraznil dlhodobú tradíciu dobročinnosti. „Duch lásky preniká do malej, no pulzujúcej Cirkvi v Mongolsku. Je to svedectvo trvalých hodnôt spoločenstva, modlitby, nezištnej služby a viery.“

Potom požehnal Dom milosrdenstva a povzbudil všetkých dobrovoľníkov kráčať vpred. Zároveň vyvrátil falošné mýty o nezištnej službe.

„Dobrovoľnícka práca nie je len pre bohatých. Na konanie dobra nie je nutné bohatstvo. Takmer vždy ide o ľudí zo skromných pomerov, ktorí sa rozhodnú venovať svoj čas a úsilie starostlivosti o druhých“, lebo v nich rozpoznali Pána Ježiša podľa slov z Matúšovho evanjelia: Bol som hladný, smädný, chorý... a pomohli ste mi.

Na záver dodal, že z dobrovoľníctva sa nesmie stať biznis. Kresťana má pohýnať láska k Bohu, v ktorom má každý človek svoju dôstojnosť a identitu Božieho dieťaťa.