Obnovme vo farnostiach vzťah k svätej omši

Pápež vo svojom posolstve povzbudil talianskych odborníkov na liturgiu, aby reagovali na negatívny dopad pandémie COVID-19, ktorá zásadne ovplyvnila liturgický život spoločenstiev, a aby pomohli farnostiam obnoviť ústredné miesto slávenia Eucharistie, keďže ide o hlavný zdroj viery a duchovného života veriacich.

„Týždenné zhromažďovanie v ,Pánovom mene‘ – ktoré kresťania od samého počiatku vnímali ako skutočnosť, ktorej sa nemôžu zrieknuť a ktorá je neoddeliteľne spojená s ich identitou – bolo vážne postihnuté počas najhoršej fázy pandémie.

Láska k Pánovi a pastoračná kreativita však pohli duchovných pastierov aj veriacich laikov hľadať iné spôsoby, ako živiť spoločenstvo viery a lásky s Pánom a so svojimi bratmi a sestrami. Zároveň čakali, kedy sa budú môcť v pokoji a bezpečí vrátiť k plnosti eucharistického slávenia.

Bolo to ťažké a bolestné čakanie, ale osvietené tajomstvom Pánovho kríža a plodné v mnohých skutkoch starostlivosti, bratskej lásky a služby ľuďom, ktorí najviac trpeli následkami mimoriadnej zdravotnej situácie,“ vysvetľuje Svätý Otec František.

V ďalších riadkoch posolstva pápež zdôrazňuje smutnú skúsenosť minuloročného liturgického pôstu. Podľa jeho slov však čas nedostatku umožnil pochopiť dôležitosť slávenia liturgie pre život kresťanov, že Ježiš Kristus nie je idea ani sentiment, ale živá osoba a Ježišovo mystérium je historickou udalosťou.

Liturgia, ktorá bola pozastavená počas dlhého obdobia obmedzenia pohybu, a ťažkosti s jej následným obnovením potvrdili to, čo sa už objavovalo v nedeľných zhromaždeniach na Apeninskom polostrove – alarmujúci náznak pokročilého štádia zmeny epochy.

V reálnom živote ľudí sa zmenilo vnímanie času i samotnej nedele. Týka sa to tiež vnímania priestoru, čo sa odrazilo na spôsobe, ako byť a cítiť sa spoločenstvom, rodinou, a to všetko aj vo vzťahu k územiu. Nedeľné zhromaždenie sa tak ocitá v nerovnováhe z hľadiska generačnej prítomnosti i kultúrnej nehomogénnosti.