Oznámiť úmrtie biskupa nebolo samozrejmosťou
Ilustračná snímka: ingimage.com
Táto správa by normálne nevzbudila ohlas, ale keďže vzťahy Vatikánu a Číny sú zložité a neustále sa vyvíjajú, tak aj publikovanie takejto informácie je zaujímavé. Čiastočne v nej môžeme vidieť a pochopiť zložitosť situácie Katolíckej cirkvi v Číne a pripomína nám to aj trochu stav spred 30 rokov na Slovensku.
Dvojitý zoznam diecéz
Noviny Svätej stolice väčšinou publikujú oficiálne nekrológy krátko po tom, čo správa o úmrtí vo svetovom episkopáte dorazí do Vatikánu. V prípade Číny je to však inak. Po prerušení vzťahov s komunistickým režimom v roku 1951 a prvých tajných biskupských vysviackach v roku 1958 sa mená novovysvätených biskupov prestali objavovať v pápežskej ročenke a smútočné oznámenia v L'Osservatore Romano.
Napriek provizórnej dohode o vymenovaní biskupov, ktorú Svätá stolica s Čínou podpísali 22. septembra 2018, mená čínskych pastierov, ktorí teraz všetci vstúpili do plného spoločenstva s Rímom, neboli dodnes uvedené v pápežskej ročenke.
Dôvodom je pretrvávanie „dvojitého zoznamu“ čínskych diecéz, ktorého položky sa nelíšia len menom, ale tiež hranicami. Na jednej strane je tu ich prehľad stanovený Piom XII., ktorý Svätá stolica už ďalej neupravovala, na druhej strane potom ten, ktorý jednostranne určila čínska vláda.
Nekrológy od roku 2004
Čo sa týka publikácie nekrológov, Svätá stolica k nej pristúpila od apríla 2004. Od tej doby L'Osservatore Romano a spolu s ním agentúra Fides, podliehajúca Kongregácii pre evanjelizáciu národov (teda vatikánskemu úradu zodpovednému za diecézy na misijných územiach vrátane čínskych), systematicky zverejňujú oficiálne nekrológy všetkých biskupov v spoločenstve s Rímom, ktorí sa vrátili do Otcovho domu.
Mnohokrát však ide skôr o hrdinské svedectvá, ktoré tvoria mozaiku ťažkých dejín Katolíckej cirkvi v Číne v minulom storočí.
Prenasledovaní i väznení
O biskupovi Ondrejovi Ťin Tao-jüanovi nekrológ vysvetľuje, že bol biskupom „bez jurisdikčnej právomoci“ Diecézy Čchang-č'/Luan v Šan-si, pričom delikátne obchádza jeho ilegálne svätenie v januári 2000, po ktorom o osem rokov neskôr nasledovala legitimizácia, avšak „bez cirkevnej právomoci“.
Vatikánske oznámenie však poznamenáva, že „v ťažkom kontexte päťdesiatych rokov bol biskup Ondrej Ťin Tao-jüan zatknutý a zostal trinásť rokov vo väzení“. Ďalej zdôrazňuje, že bol známy ako „horlivý pastier, oddaný svojmu ľudu,“ ktorý sa „venoval najmä pastorácii povolaní a prispel k formácii mnohých kňazov i rehoľníčok“.
Z nekrológu biskupa Jozefa Ma Čung-mua sa dozvedáme, že bol emeritným biskupom Diecézy Jin-čchuan/Ning-sia a tiež prvým a doteraz jediným biskupom z mongolského etnika.
„V roku 1958 po tom, čo odmietol podpísať členstvo vo Vlasteneckom združení, bol odsúdený na nútené práce. Po desiatich rokoch bol oslobodený, ale pracoval ako robotník vodohospodárskych závodov v svojej dedine.
Až po rehabilitácii v apríli 1979 sa mohol vrátiť ku kňazskej službe. O štyri roky neskôr (1983) bol vysvätený za biskupa a po viac ako dvadsaťročnej pastoračnej službe sa v roku 2005 zriekol úradu, aby sa za pomoci niekoľkých veriacich mohol venovať prekladu Nového zákona a Rímskeho misála do mongolčiny.
Podobne Jozef Ču Pao-jü, emeritný biskup Diecézy Nanyang v Che-nanu, bol „kvôli viere odsúdený na nútené práce v rokoch 1964 – 1967“. Potom mu bol povolený návrat do rodnej dediny, kde tajne pokračoval v kňazskej službe, čo mu v roku 1981 ako „nepriateľovi revolúcie“ vynieslo „nové odsúdenie na desať rokov nútených prác“.
Po prepustení v roku 1988 sa mohol vrátiť k pastorácii v niekoľkých farnostiach. Bol vysvätený za pomocného biskupa Nanyangu v roku 1995 a o sedem rokov neskôr (2002) nastúpil na tamojší biskupský stolec.
Svätá stolica ho považovala za emeritného biskupa od roku 2010, avšak biskup Jozef Ču Pao-jü, predtým neuznaný čínskou vládou, sa roku 2011 stal „oficiálnym“ biskupom Nanyangu, kam však Svätá stolica už niekoľko rokov predtým menovala Petra Ťin Lu-kanga.
Situácia sa vyriešila v januári minulého roka, keď toto vatikánske menovanie potvrdila tiež vláda Čínskej ľudovej republiky.