Pápež prosil o zmierenie a odpustenie

Hlavný program apoštolskej cesty s mottom Spoločne kráčať sa začal v pondelok 25. júla v meste Maskwacis, stredisku oblasti obývanej príslušníkmi pôvodných národov v kanadskej provincii Alberta. 

Prvé zo série stretnutí zameraných na zmierenie a uzdravenie rán minulosti sa konalo za účasti zástupcov domorodých etník celej Kanady. Zastúpené boli všetky tri hlavné skupiny: pôvodní obyvatelia (nazývaní prvé národy), Métisi a Inuiti.

Prosba o odpustenie

Pápež priznal podiel kresťanov na politike asimilácie a zrovnávania, ktorá sa premietla do systému internátnych indiánskych škôl, a vyslovil prosbu: „Pokorne prosím o odpustenie za zlo, ktoré spáchali toľkí kresťania na indiánskych obyvateľoch.“

Vo svojom prvom príhovore na pôde Kanady zároveň zdôraznil, že „na uzdravenie a zmierenie nestačí naše úsilie, potrebujeme Božiu milosť“.

Počas stretnutia prechádzala pomedzi zhromaždenie skupina s červeným transparentom s menami tisícok študentov internátnych škôl. Program uzavrela modlitba a pápežovo požehnanie v angličtine.

Medzi rozličnými symbolickými darmi, ktoré Petrov nástupca dostal, bola aj náčelnícka čelenka. Pohľad na pápeža s čelenkou na hlave vyvolal silnú emocionálnu reakciu zhromaždenia.

Zmierenie na kríži

V pondelok popoludní sa stretol s členmi Cirkvi Najsvätejšieho Srdca prvých národov v Edmontone. Povedal, že zmierenie je Kristovým darom, aby sme mohli napredovať po bolesti spôsobenej úlohou Cirkvi v kanadskom systéme internátnych škôl.

Pripomenul tiež dôvod svojej kajúcej púte do Kanady. „Bolí ma pomyslenie na to, že katolíci prispeli k politike asimilácie a odnárodňovania, ktorá vštepovala pocit menejcennosti, okrádala spoločenstvá a jednotlivcov o ich kultúrnu a duchovnú identitu, pretrhávala ich korene a podporovala predsudky a diskriminačné postoje; a že sa to dialo aj v mene údajne kresťanského vzdelávacieho systému.“

Potom sa zameral na tému zmierenia a povedal, že Kristus priniesol takú formu zmierenia, ktorá presahuje vonkajšie prejavy. „Ježiš nás navzájom zmieruje na kríži, na strome života, ako to radi nazývali starí kresťania.“

Nové semená dejín

Počas svätej omše, ktorú v utorok na sviatok svätých Joachima a Anny celebroval na kanadskom štadióne Commonwealth Stadium v Edmontone, sa pápež zamyslel nad dôležitou úlohou starých rodičov pri odovzdávaní viery a zdôraznil potrebu zachovávať pamiatku tých, ktorí nás predišli.

Zdôraznil, že sme deťmi dejín, ktoré treba chrániť, no sme aj autormi dejín, ktoré ešte len budú napísané. Rovnako aj naši starí rodičia a starší „chceli vidieť spravodlivejší, bratskejší a solidárnejší svet a bojovali za to, aby nám dali budúcnosť“, a je na nás, aby sme ich nesklamali a prinášali ovocie, pretože „my sme vetvy, ktoré musia rozkvitnúť a šíriť nové semená dejín“.

Vzácny poklad Cirkvi

Po svätej omši slávil pápež František v utorok popoludní liturgiu slova v Lac Ste. Anne, jednom z najposvätnejších miest pre pôvodné obyvateľstvo Severnej Ameriky. Známe je ako miesto uzdravenia.

Po požehnaní vody jazera a tisícov prítomných veriacich pri ňom pápež František predsedal liturgii slova.

V homílii hovoril, že pôvodní obyvatelia a starí rodičia sú vzácnym pokladom Cirkvi. „Viera zriedkavo vzniká osamoteným čítaním knihy v kúte. Namiesto toho sa šíri v rodinách, odovzdáva sa v jazyku matiek, v sladko lyrických prízvukoch starých mám.“ Poďakoval im za ich úlohu a zároveň zopakoval svoju výzvu rodinám, aby si vážili starších ľudí a starali sa o nich.

Vyjadril nádej, že Cirkev môže napredovať v pomoci procesu uzdravovania pôvodných obyvateľov Kanady, a pripomenul, akí sú pre neho a pre Cirkev dôležití.

Stretnutie so štátnikmi

Stredu 27. júla začal pontifex rannou súkromnou svätou omšou v Kňazskom seminári sv. Jozefa v Edmontone, kde bol od nedele ubytovaný. Pri rozlúčke venoval hostiteľom sochu ich patróna sv. Jozefa. 

Krátko po 9. hodine (17.10 nášho času) sa z Edmontonu, hlavného mesta provincie Alberta, vydal do metropoly Québec v rovnomennej provincii. Hlavným momentom, pri ktorom pápež predniesol rozsiahly príhovor, bolo stretnutie s verejnými predstaviteľmi Kanady, delegáciou pôvodných obyvateľov a členmi diplomatického zboru. 

Svätý Otec ani tentoraz neobišiel traumu spôsobenú rezidenčnými školami, ktorej proces uzdravovania prišiel podporiť svojou cestou do Kanady. „Spolu s biskupmi tejto krajiny obnovujem svoju žiadosť o odpustenie za zlo, ktorého sa dopustili mnohí kresťania na pôvodných obyvateľoch. Za toto všetko prosím o odpustenie,“ uviedol a pokračoval pozvaním do spoločného diela. 

Za Vatikán vyjadril, že „našou túžbou je obnoviť vzťah medzi Cirkvou a pôvodnými obyvateľmi Kanady, vzťah poznačený láskou, ktorá priniesla veľké ovocie, ale aj zraneniami, ktoré sa snažíme pochopiť a uzdraviť“.

Nečakaná zastávka

Pri svojej kajúcej púti v Kanade slávil vo štvrtok 28. júla dopoludnia svätú omšu za zmierenie v národnej Svätyni sv. Anny de Beaupré v Québecu. Ani pri tejto udalosti nechýbali domorodí obyvatelia Kanady, ktorí v sprievode priniesli obetné dary za spevu skupiny indiánskych žien.

Homíliu na evanjeliovom príklade emauzských učeníkov predniesol Svätý Otec v španielčine a po častiach bola prekladaná do francúzštiny, keďže Québec je frankofónnou časťou Kanady.

Mimoriadnu odbočku urobil pri návrate z národnej Svätyne sv. Anny de Beaupré cestou na obed, ktorý ho čakal na arcibiskupstve. Zastavil sa v Centre pohostinnosti a spirituality Bratstva sv. Alfonza. Pápeža privítali v záhrade zariadenia stáli klienti a pravidelní návštevníci centra. Celkovo asi 50 ľudí vrátane seniorov, ľudí trpiacich rôznymi závislosťami a chorých na aids.

Pápež sa s nimi neformálne porozprával, počúval ich príbehy a prosby o modlitby. Pri rozlúčke im podaroval ikonu Presvätej Bohorodičky z Jeruzalema. 

Ako ohlasovať Krista 

„Potrebné je vedieť rozlišovať, neupadnúť do negativizmu a spiatočníctva a sústrediť sa na podstatu. Dávať ľuďom spoznať Ježiša, vydávať svedectvo života a budovať bratstvo.“ Takto zneli rady pápeža Františka duchovným pastierom, rehoľníkom a pastoračným pracovníkom Cirkvi v Kanade. Adresoval im ich vo štvrtok 28. júla v homílii pri slávení vešpier z liturgickej spomienky sv. Františka de Laval v katedrálnej Bazilike Notre-Dame. 

Kňazom a zasväteným ponúkol tri výzvy, ktoré môžu ďalej rozvíjať v modlitbe a pastoračnej službe. 

Pod ochranou svätých žien

V piatok ráno sa stretol so svojimi spolubratmi jezuitmi slúžiacimi v Kanade, aby sa porozprávali v súkromí, čo je už počas jeho apoštolských ciest tradícia.
Na záver svojho dvojdňového pobytu v Québecu sa pápež František osobitne stretol s delegáciou tridsiatich domorodých obyvateľov prítomných v Québecu.

Zvlášť vyzdvihol rolu žien pri „utkávaní zmierenia“ a spolu s Pannou Máriou a sv. Annou spomenul aj indiánsku svätú Kateri Tekakwithovú.

„Cítim sa súčasťou vašej rodiny a som tým poctený,“ zdôveril sa Svätý Otec. Zároveň vyjadril „bolesť, ktorú ako Cirkev nosíme v srdci za zlo, ktoré vám nemálo katolíkov spôsobilo podporou utláčateľskej a nespravodlivej politiky voči vám“.

Vyslovil nádej na zdarné pokračovanie začatej cesty zmierenia: „Prišiel som ako pútnik so svojimi obmedzenými fyzickými možnosťami, aby som spolu s vami a pre vás urobil ďalšie kroky vpred. Aby sme mohli pokračovať v hľadaní pravdy, pokročiť v presadzovaní ciest uzdravenia a zmierenia a pokračovať v zasievaní nádeje pre budúce generácie domorodých i nedomorodých ľudí, ktorí chcú žiť spolu bratsky, v harmónii.“

Severskí Inuiti

Po odchode z Québecu sa krátko zastavil v najsevernejšom meste Iqaluit, hlavnom meste teritória Nunavut. V priestoroch miestnej základnej školy Nakasuk sa pápež František súkromne stretol s niekoľkými bývalými žiakmi indiánskych rezidenčných škôl, ktorí si na vlastnej koži odniesli dôsledky asimilačnej politiky niekdajšej kanadskej vlády.

Svätý Otec venoval osobným stretnutiam s preživšími dostatok času, aj za cenu posunutia následného stretnutia s miestnymi obyvateľmi. Tí si pre neho na pódiu pred školskou budovou v tvare rozložitého iglu pripravili umelecký program s rázovitými hudobnými a tanečnými prejavmi svojej kultúry. 

Pápež v rozsiahlom príhovore, ktorý adresoval zvlášť mládeži, povzbudil chlapcov a dievčatá, aby pristupovali k životu s nádejou a opierali sa o hodnoty kresťanskej viery a ich tradičnej kultúry. Dal im tri rady: kráčať k tomu, čo je hore, vychádzať na svetlo a vytvárať tím. Využil symbol inuitskej olejovej lampy. Okrem Svätého písma pápež citoval aj tradičné mravné zásady inuitskej kultúry či myšlienku Goetheho.