Pápež slávnostne vyhlásil Svätý rok
Pred doteraz uzavretou Svätou bránou v átriu Baziliky sv. Petra prebehol podvečer 9. mája obrad vyhlásenia Svätého roku 2025 pápežskou bulou Spes non confundit - Nádej nezahanbuje.
Vyhlásenie buly v átriu Baziliky sv. Petra. Snímka: profimedia.sk
„Kiež sa Jubileum stane pre každého príležitosťou na oživenie nádeje“ (č. 1) je hlavná myšlienka buly, ktorou pápež František vyhlásil Svätý rok 2025. Obracia sa v nej ku všetkým ľuďom, nielen ku katolíkom, pretože „v srdci každého človeka je obsiahnutá nádej ako túžba a očakávanie dobra“ (č. 1). Myšlienku nádeje rozvinul i deň predtým počas audiencie.
ZNAMENIA NÁDEJE VO SVETE
Pápežská bula Spes non confundit vypočítava zoznam znamení, ktoré slová o nádeji v dnešnej dobe konkretizujú. Spomína väzňov, pre ktorých Svätý Otec zamýšľa otvoriť „Svätú bránu“ priamo vo väzení, „aby sa stala symbolom, ktorý nabáda hľadieť dopredu v nádeji s novým nasadením“ (č. 10), nabáda biskupov, aby sa stali hovorcami za zrušenie trestu smrti, aby stáli za mladými aj starými ľuďmi, za chorými, utečencami a migrantmi.
V duchu Milostivého roku ďalej nabáda do krokov, ktoré môžu byť ďalekosiahlym znamením nádeje, ako je „odpustenie dlhov krajinám, ktoré ich nikdy nemohli splatiť“, lebo skôr než o veľkorysosť ide o vec spravodlivosti. K vyznávačom Krista sa obracia s apelom na jednotu kresťanov a pripomína 1700. výročie prvého ekumenického koncilu v Nicei.
NÁDEJ NA STRETNUTIE S PÁNOM
Pápež František v bule zdôrazňuje, že je dobré premýšľať o nádeji ako opomínanej čnosti. „Na základe nádeje, v ktorej sme boli spasení, pri pohľade na čas, ktorý plynie, máme istotu, že dejiny ľudstva a dejiny každého z nás nesmerujú k slepému bodu alebo do temnej priepasti, ale k stretnutiu s Pánom slávy. Žime teda v očakávaní jeho návratu a v nádeji, že v ňom budeme žiť navždy“ (č. 19).
Bula tiež predkladá veľké otázky, ktoré často vyvierajú z hĺbky srdca, ale nie vždy nachádzajú odpoveď. V skratke pápež František odpovedá: „Čo teda bude s nami po smrti? S Ježišom za týmto prahom je večný život, ktorý spočíva v plnom spoločenstve s Bohom, v kontemplácii a účasti na jeho živote v nekonečnej láske. To, čo teraz prežívame v nádeji, potom uvidíme v skutočnosti (č. 21).“
Pápež František apeluje na potrebu nádeje a ponúka cestu jej oživovania. Uisťuje, že uprostred dramatických životných udalostí sa človek môže spoliehať na solidaritu a bratstvo, ktoré zahŕňa všetkých pod Kristovým Krížom - kotvou nádeje.