Ponoril sa do Apokalypsy a už ju nepustil

Odmalička ste sa chceli stať kňazom?

V detstve som sa ešte nezamýšľal nad touto možnosťou. Povolanie som prvýkrát pocítil ako šestnásťročný a priznám sa, že ma nemálo zaskočilo. Predtým som sa chcel stať učiteľom taliančiny a francúzštiny, keďže ma vždy bavili cudzie jazyky.

Definitívne som sa pre kňazstvo rozhodol v devätnástich rokoch, teda po troch rokoch rozlišovania. Nikdy som to neoľutoval.

Akú rolu zohráva vo vašom živote Biblia?

Veľmi dôležitú, pretože je akousi príručkou, ako žiť v súlade s Božou vôľou. Boh je darca života a Biblia je „návod na použitie“, kde nám Boh zjavuje svoju lásku a zmýšľanie, ktoré sa učíme počas života si osvojovať.

Snažím sa ju čítať každý deň, momentálne rozjímam z ekumenického prekladu Biblie. Je dobré mať doma aj katolícky preklad, pretože tie nekatolícke síce nemajú nič, čo by odporovalo našej viere, ale nemajú ten istý počet biblických kníh ako katolícka Biblia.

Prečo ste si zvlášť obľúbili Apokalypsu?

Na konci základných teologických štúdií som si mal zvoliť tému záverečnej práce. V tom čase som mal rozčítané posledné dve kapitoly Apokalypsy. Tie hovoria o pretvorení sveta po definitívnom odstránení zla, ktoré nastane s Ježišovým druhým slávnym príchodom.

Nadchlo ma to a záverečnú prácu som napísal o prameňoch nádeje v Jánovej Apokalypse. Len čo som sa raz ponoril do tejto fascinujúcej knihy, viac som sa jej nepustil.

Apokalypsy sa akosi bojíme a nerozumieme jej. Prečo ju čítať a ako z toho nemať strach?

Apokalypsa tiež patrí do Božieho slova a napriek nesprávnej predstave o nej je plná zdrojov nádeje pre Boží ľud. Netreba sa jej báť, ale odporúčam ju čítať spolu s komentárom a nerobiť si iba vlastné závery z jej symbolickej reči.

Prečo by aj bežný veriaci mal denne brať do rúk Bibliu?

V  prvom rade preto, lebo nám hovorí o Bohu, v ktorého veríme a  ktorého uctievame. Už svätý Hieronym hovoril, že kto nepozná Bibliu, nepozná Krista. Ak by sme nečítali Bibliu, nevedeli by sme, ako sa Boh správa, ako reaguje, aká je jeho vôľa a ako máme žiť.

Pred pár mesiacmi ste boli pastoračne na Cypre. Čo vás tam najsilnejšie zasiahlo?

Bol som tam pri príležitosti otvorenia Teologickej školy sv. Barnabáša. Kardinál Pizzaballa požiadal môjho spolužiaka Rogéria Alvesa Gomesa, aby ju rozbehol, a ja som bol určený ako prvý prednášajúci. Ide o formáciu miestnych kresťanov v teologických disciplínach, najmä v oblasti Biblie.

Nechýba však ani škola spevu s profesionálnym hudobníkom z Viedne či iné možnosti, ako ľudsky a duchovne rásť. Asi najsilnejším zážitkom bola pre mňa návšteva utečeneckého tábora. Som presvedčený, že nevieme správne hovoriť o tejto téme, pokiaľ sa reálne nedotkneme ruky utečenca. Dovtedy sme len „strašne múdri“ teoretici a konšpirátori.

V čom môžu byť cyperskí veriaci inšpiráciou pre nás Slovákov?

Cyprus je rozdelený na dve časti. Južná je cyperská s  miestnym obyvateľstvom a mnohými prisťahovalcami, severná je okupovaná Tureckom a prevažne moslimská.

Kým juh je „klasicky európsky“, kresťania v  severnej oblasti nemajú právo postaviť si kostol a na omšiach sa stretávajú len v podzemných garážach a iných neverejných priestoroch. Môžu nám byť veľkou inšpiráciou, ako sa veci dajú robiť, keď sa skutočne chce.

Tam si človek uvedomí, že tí ľudia pevne veria v Boha a hľadajú akýkoľvek spôsob, ako svoju vieru praktizovať, kým my na Slovensku skôr zápasíme s tým, že do kostola síce môžeme ísť bez akéhokoľvek prenasledovania, no často nazývame pravidelnú nedeľnú svätú omšu „náboženským fanatizmom“.

V Ríme okrem štúdia vediete Slovenskú katolícku misiu. Akú úlohu plní?

Má za úlohu pastoráciu Slovákov žijúcich v Ríme, teda študentov, rodiny s deťmi, kňazov a rehoľníkov, ktorí môžu zažiť domáce prostredie, zúčastniť sa na svätej omši alebo sa vyspovedať v slovenčine.

Je otvorená aj pre pútnikov, ktorí iba prechádzajú Rímom a chcú sa zúčastniť na omši v zrozumiteľnom jazyku. Nevieme však zabezpečovať ubytovanie, lebo nedisponujeme vlastnou budovou. Máme iba prenajímaný jeden z rímskych kostolov na nedeľné popoludnia.

Čo je náplň práce duchovného správcu misie?

Moja bežná úloha je slávenie nedeľnej svätej omše. Pred ňou som k dispozícii pre tých, ktorí by sa chceli vyspovedať. Okrem toho som neustále na telefóne, takmer denne mi prichádzajú mailové alebo telefonické otázky pútnikov, ktorí sa chystajú do Ríma a potrebujú poradiť.

Táto misia však nie je moje hlavné poslanie v Ríme. Do Večného mesta som prišiel kvôli doktorátu z biblických štúdií. To je hlavné poslanie, popri ktorom zabezpečujem aj duchovnú službu pre Slovákov.