Pôvodní obyvatelia Kanady majú späť svoj chrám

Rímskokatolícky kostol postavený v roku 1913 prešiel rozsiahlymi rekonštrukčnými prácami po ničivom požiari, ktorý farnosť poškodil pred dvoma rokmi. V prázdnom kostole začali horieť tlejúce zbytky z obradného procesu. Z prízemia budovy sa požiar rozšíril na steny a strop. 

Dlhoočakávaná slávnosť opätovného vysvätenia kostola sa konala v nedeľu 17. júla. Prišli stovky radostných farníkov, na čele s procesiou bubeníkov, domorodých vodcov, starších, dobrovoľníkov či členov komunity. Bola to zároveň prvá svätá omša od požiaru. 

„Obzvlášť jedinečné je to, že opätovné vysvätenie sa koná v kontexte tejto krajiny, ktorá sa chce znovu zasvätiť ceste uzdravenia a zmierenia s pôvodným obyvateľstvom,“ uviedol počas vysviacky kostola arcibiskup Richard Smith. 

Indiánske symboly

Rekonštrukcia nielenže obnovila to, čo sa pri požiari zničilo, ale aj lepšie začlenila domorodú kultúru, jej hodnoty a symboliku. Podľa miestnych sa tak ešte viac otvorila cesta odpustenia a rešpektu. Práve zmierenie a uzdravenie je ústrednou témou blížiacej sa pápežovej návštevy. 

Kostol teraz obsahuje domorodé duchovné symboly, típí v oltárnej časti či umelecké diela zobrazujúce krížovú cestu od miestneho métiského umelca.

„Vo svätyni kostola je svätostánok v tvare típí. Chceli sme, aby táto posvätná schránka odrážala a ctila tradičné obydlia pôvodných obyvateľov,“ povedal Mark Bloom, OMI, kňaz a pomocný pastor v Kostole Najsvätejšieho Srdca prvých národov.

„Tvrdé javorové drevo, z ktorého vznikol svätostánok, sme zachránili zo zábradlia, ktoré odolalo požiaru. Do tohto zrekonštruovaného priestoru sa tak dostali prvky zo starého kostola.“

Cesta k uzdraveniu

Spokojní sú tiež indiánski farníci. „Páči sa mi, ako kostol zrenovovali, je to útulnejšie. Pápežská návšteva je obrovskou príležitosťou na uzdravenie nášho národa,“ vyjadril sa Fernie Marty, starší z Cirkvi Najsvätejšieho Srdca prvých ľudí. „Táto návšteva otvára novú kapitolu vzťahov medzi katolicizmom a pôvodným obyvateľstvom.“

Okrem toho, že sa v kostole mieša kultúra pôvodných obyvateľov s katolíckou tradíciou, rekonštrukciou sa farnosť stáva prístupnejšou. Pridali umyvárne aj výťah. Práce ešte stále nie sú na konci a pokračujú až do príchodu Svätého Otca. 

Podujatie len pre pozvaných pôvodných obyvateľov a členov komunity Kostola Najsvätejšieho Srdca sa uskutoční 25. júla, keď pápež navštívi Edmonton. Príde tak po tom, čo delegácia pôvodných obyvateľov Kanady odcestovala na prelome marca a apríla do Ríma, aby pozvala Svätého Otca na návštevu Kostola Najsvätejšieho Srdca prvých ľudí.

Jediný domorodý kostol

„Aj vy majte radi cudzinca, lebo aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine!“ (Dt 10, 19).

Biblický citát a jeho napĺňanie sa tiahne históriou farnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho od počiatkov až po dnešok. Prílev prisťahovalcov na kanadský západ začiatkom 20. storočia si vyžiadal urýchlené zriadenie nových farností. 

Farnosť Najsvätejšieho Srdca vyrástla z farnosti Nepoškvrneného počatia, ktorú zriadili v roku 1906, aby mohla prijať prisťahovalcov v Edmontone. 
V roku 1911 už Kostol Nepoškvrneného počatia praskal vo švíkoch, preto bola farnosť Nepoškvrneného počatia vyhradená pre frankofónnych katolíkov a farnosť Najsvätejšieho Srdca pre všetkých ostatných katolíkov. 

Kostol Najsvätejšieho Srdca otvorili 25. decembra 1913. Ide o nádhernú stavbu v štýle neogotiky, priestrannú a vznešenú, ale s atmosférou tepla a svetla. Prisťahovalci, ktorí prúdili do farnosti Najsvätejšieho Srdca, v nej našli duchovný domov, keď sa usadili v pre nich novej krajine. 

Vo farnosti vítali ľudí všetkých vierovyznaní a pôvodu, keďže ich prijímali a pomáhali núdznym a hladným.

Veľkú časť kostola zničil požiar v roku 1966. Domáci to však brali ako výzvu. Druhý vatikánsky koncil, ktorý sa skončil v decembri 1965, totiž aktualizoval rímskokatolícku liturgiu. Kostol teda prestavali tak, aby vyhovoval novému štýlu bohoslužieb.

Farnosť Najsvätejšieho Srdca sa stala farnosťou Najsvätejšieho Srdca prvých národov 27. októbra 1991, keď ju arcibiskup Joseph MacNeil vyhlásil za farnosť prvých národov - Métisov a Inuitov v Edmontone. Stala sa tak prvou domorodou farnosťou v Kanade.

Zverili ju misijným oblátom Panny Márie Nepoškvrnenej (OMI). Tento rád sa totiž špecializoval na domorodú službu a misiu. 

Indiánski katolíci

Bohoslužby v katolíckom chráme sú jedinečné. Veriaci sa modlia pomocou symbolov, hudby a rituálov, ktoré majú význam pre domorodý ľud a kultúru. 

„V našej liturgii používame sladkú trávu, šalviu, céder a tabak, ako aj bubny. Spievame piesne, ktoré k nám hlboko hovoria. Podávame ruku priateľstva všetkým našim bratom a sestrám na celom svete, aby sa podieľali na nádeji a viere ľudí prvých národov a Métisov počúvaním Božieho slova a spoločným lámaním chleba,“ hovoria o svojej nezvyčajnej katolícko-indiánskej liturgii miestni farníci.