Pre kresťana je pobyt v Ríme veľký dar

Pred dvadsiatimi rokmi ste šli študovať do Ríma. Ako si na to spomínate?

Ani si človek neuvedomí, ako rýchlo ubehne dvadsať rokov. Do Ríma som odchádzal ako kaplán farnosti Bytča, kardinál Korec ma poslal na štúdium posvätnej liturgie. Pred začiatkom školy som s  ďalšími kňazmi absolvoval kurz taliančiny v Urbanii v strednom Taliansku.

To bol prvý intenzívny dotyk s talianskym prostredím, kultúrou, školou, kuchyňou, ale i Cirkvou. Po príchode do Ríma nás všetkých nováčikov ohúrila veľkosť mesta, temperament obyvateľov, jazda dopravnými prostriedkami, tisícky pútnikov – to boli tie vonkajšie veci.

Druhou stránkou bol život Cirkvi v jej najvlastnejšom centre, liturgické slávenia, baziliky, stretnutia s bratmi a sestrami z iných kontinentov, život v komunite kolégia. Mnohí profesori boli na konci akademickej kariéry, takže nám mali čo odovzdať. Z tých vecí čerpám dodnes.

Čo vám silno utkvelo v pamäti z toho obdobia?

Chodili sme vypomáhať do okolitých dedín a v jednej práve zomrel staručký kňaz. Už ho nemal kto nahradiť a vtedy som si uvedomil, čo znamená pre veriacich, keď zostanú bez pastiera. Pri našom odchode na konci leta všetci plakali, lebo vedeli, že svätú omšu v ich kostole budú sláviť už len raz za čas. To ma silne zasiahlo.

Ako vás pobyt a štúdium v Ríme formovali ako človeka a kňaza?

Podnetné informácie, stretnutia so zaujímavými ľuďmi, spoznávanie antického i kresťanského Ríma, univerzitné prednášky v historických stavbách, to všetko ma ovplyvňovalo a ovplyvňuje dodnes.

Mať poznatky a skúsenosti je mimoriadne cenné, ale cennejšími sa stávajú vtedy, ak nimi poslúžite druhým. S takým zámerom som vnímal svoj pobyt vtedy a rovnako ho vnímam i teraz.

V úlohe rektora nadobudol ešte zosilnený význam. Pre každého kresťana, kňaza, laika, rehoľníka je veľký dar, ak môže pobudnúť v Ríme dlhší čas. Ten dar by však po návrate do rodnej cirkvi či na miesto vyslania mal poslúžiť aj tým, ktorým sa nedostala možnosť žiť v Ríme. Preto je do tohto daru vložený aj kus zodpovednosti.

Takmer dekádu vediete ako rektor Pápežský slovenský ústav a kolégium svätého Cyrila a Metoda v Ríme. Čo je náplňou vašej práce?

Koordinovať celý vnútorný i vonkajší život domu. Týka sa to technicko-hospodárskeho zabezpečenia prevádzky, personálnych záležitostí, komunikácie so štátnymi i cirkevnými úradmi, univerzitami, ďalšej formácie kňazov, starostlivosti o pútnikov aj starostlivosti o hmotné a duchovné dedičstvo, ktoré táto inštitúcia predstavuje.

Samozrejme, pomáhajú mi ďalší členovia tímu a celá komunita domu.

Od roku 2021 ako rektor zastávate aj úlohu cirkevného radcu Veľvyslanectva SR pri Svätej stolici. Čo to znamená?

V  tejto úlohe rektor napomáha slovenskému zastúpeniu pri Svätej stolici v rozličných oblastiach, kde sa činnosti Cirkvi a štátu nejakým spôsobom dotýkajú.

Myslím tým predovšetkým organizovanie návštev zo Slovenska vo Vatikáne, rôznych podujatí duchovného i spoločenského charakteru, udalostí ako národná púť či ad limina apostolorum. Je to rozmanitá a zaujímavá činnosť.

Raz ste pre KN povedali, že chcete štafetu a svetlo viery odovzdávať ďalej. Ako na to?

Musíme plniť svoje úlohy a  komunikovať vieru zrozumiteľným spôsobom. Kolégium slúži najmä formácii slovenských kňazov a ústav pokračuje v starostlivosti o slovenských pútnikov.

Tiež v spravovaní duchovného, kultúrneho, historického, vydavateľského dedičstva predchádzajúcich generácií, ktoré v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v čase komunistického prenasledovania nachádzali svoje zázemie a možnosť pracovať pre Cirkev bez ohrozenia a v slobode.

Pomáha vám v tom aj aktuálny jubilejný rok?

Jubilejný rok je ideálna príležitosť na stretnutia. A stretnutie je predpokladom dialógu. Je to možnosť posvätiť sa, ale i povzbudiť sa, zdokonaliť sa vo viere a v jej ohlasovaní.

Ja osobne i komunita kňazov a rehoľných sestier satmárok v  našom dome intenzívne zažívame prítomnosť slovenských pútnikov. Teší nás, že temer každý mesiac k nám na svätú omšu a spoznanie histórie a priestorov domu príde päť-šesť organizovaných skupín i veľa jednotlivcov. Dvere sú otvorené, čakáme každého.

Čo by ste z Ríma odkázali čitateľom KN?

Všetkým prajem pekné leto. Nech je časom oddychu, povzbudenia, duchovnej obnovy, príležitosťou na veci, ktoré nestíhame počas roka. Možno pre niekoho výzvou na púť do Ríma. V každom darovanom dni hľadajme Ježišovu tvár a ostatné nám bude pridané.