Prenasledovanie veriacich stále rastie
Na Srí Lanke si 21. apríla pripomenuli druhé výročie teroristických útokov na katolícke kostoly na Veľkonočnú nedeľu 2019. Katolícki kňazi a rehoľné sestry niesli fotografie obetí zabitých pri bombových útokoch v Kostole sv. Šebastiána v Katuwapitiyi v Negombe, 38 kilometrov od hlavného mesta Kolombo. Snímka: profimedia.sk
Vyplýva to zo správy pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá bola predstavená v utorok 20. apríla virtuálnou formou.
Na prezentácii vystúpila aj Asia Bibiová a biskup Laurent Dabiré, ktorý je predsedom Konferencie biskupov Burkiny Faso. Správa o náboženskej slobode vo svete za roky 2018 – 2020 uvádza, že 5,2 miliardy osôb, čiže 67 percent svetovej populácie, žije v oblastiach, kde dochádza k závažnému porušovaniu náboženskej slobody.
Oproti predchádzajúcej správe sa zvýšil počet krajín zaradených do tejto kategórie z 38 na 62.
Terorizmus v Afrike
K zhoršovaniu situácie dochádza najmä v Afrike, kde prudko narastá džihádistický terorizmus. Až sedem z deviatich krajín, ktoré sa po prvýkrát objavili na zozname závažného porušovania náboženskej slobody, sa nachádza na tomto kontinente.
Sú nimi: Burkina Faso, Kamerun, Čad, ostrovy Komory, Konžská demokratická republika, Mali a Mozambik. Posledné dve krajiny patria k Ázii: Malajzia a Srí Lanka.
„Cieľom džihádistov je vytvoriť samozvaný medzikontinentálny kalifát,“ upozornil pri prezentácii predseda ACN Taliansko Alessandro Monteduro. Biskup Laurent Dabiré zdôraznil, že dialóg s radikálmi nie je možný, pretože samotná fyzická existencia kresťanov je pre nich neprijateľná.
Džihádisti čoraz častejšie využívajú siete, ako je internet a sociálne médiá – „kybernetický kalifát, ktorý expanduje na globálnej úrovni, sa už stal konsolidovaným nástrojom,“ uvádza sa v správe ACN.
Autoritárske režimy a etnicko-náboženský nacionalizmus
Jedným z fenoménov prispievajúcich k porušovaniu náboženskej slobody sú aj autoritárske režimy a etnicko-náboženský nacionalizmus. Príkladom je India, Nepál, Mjanmarsko a Thajsko.
V reporte sa píše aj o zneužívaní digitálnych technológií s hromadným sledovaním prostredníctvom umelej inteligencie a systému rozpoznávania tváre. Tento fenomén „je evidentný predovšetkým v Číne“. Na svetovom Západe zas dochádza k takzvanému edukovanému prenasledovaniu.
Počas online konferencie vystúpila aj pakistanská kresťanka Asia Bibiová, ktorá bola v minulosti odsúdená na smrť za údajné rúhanie a strávila vo väzení 10 rokov. Momentálne žije aj so svojou rodinou v Kanade. Hovorila aj o svojich dcérach, ktoré mali v čase jej zadržania len 8 a 9 rokov, pričom jedna z nich bola fyzicky i mentálne postihnutá.
Asia Bibiová rázne žiada o revíziu či zrušenie pakistanského zákona o blasfémii a upozorňuje aj na fenomén únosov, násilných konverzií a nútených manželstiev, ktorý postihuje mnohé dievčatá v Pakistane.
Asia Bibiová sa poďakovala pápežovi Františkovi i Benediktovi XVI. za ich podporu a modlitby v čase jej utrpenia a vyjadrila nádej, že sa s nimi bude môcť osobne stretnúť. Oznámila, že sa chystá navštíviť Rím.