Radostné stretnutie otca so synom

V Ríme ste predtým boli mnohokrát. Vnímali ste nejakú zmenu, keď ste prišli ako biskup?

Tá zmena bola dôležitá, prišiel som ako diecézny biskup, nesiem zodpovednosť za kňazov a Boží ľud. Všetky stretnutia však boli vo veľmi priateľskej atmosfére – môžete mať dôležitú úlohu v univerzálnej Cirkvi, a predsa zostať ľudský a pokorný.

Ako sa má pápež František?

Pred mojím príchodom médiá informovali, že Svätý Otec má dýchacie ťažkosti. Pri prvej audiencii v pondelok 15. januára, ktorú mal pápež František pre členov Fakulty biblických vied a archeológie – Studium Biblicum Franciscanum, skutočne ešte bolo počuť, že má problémy s dýchaním. Pri mojej súkromnej audiencii sa však už cítil oveľa lepšie.

Ako prebiehala osobná audiencia?

Chcem sa v prvom rade poďakovať apoštolskému nunciovi na Slovensku, ktorý ju sprostredkoval, ako aj ďalšie stretnutia. Za Svätým Otcom som prišiel, aby som sa mu osobne predstavil, keďže ma menoval za biskupa. Bolo to radostné stretnutie otca so synom. Najskôr bol veľmi krátky čas na výmenu darov, lebo podstatu tvoril môj súkromný rozhovor s pápežom.

O čom ste hovorili?

Svätý Otec ma povzbudil do štyroch rozmerov blízkosti. Prvým, na ktorý najviac naliehal, je moja blízkosť k Bohu, najmä v modlitbe. Potom blízkosť s ostatnými biskupmi, aby sme spolu vytvárali jednotu. Treťou je blízkosť kňazom a napokon blízkosť Božiemu ľudu. Požiadal ma, aby som bol uprostred ľudí. Zaspomínal si aj na svoju návštevu našej krajiny. Povzbudil nás, aby sme na Slovensku budovali Cirkev, ktorá bude mať otvorené dvere pre všetkých. Keďže Svätý Otec vedel, že som študoval vo Svätej zemi, vyjadril veľkú bolesť nad násilím, ktoré v tejto krajine práve prebieha. Na záver mi udelil najskôr osobné požehnanie a potom požehnanie pre celé Slovensko.

Čo ste od Svätého Otca dostali a čo ste mu darovali?

Priniesol som mu obraz Panny Márie z Levoče. Povedal som, že toto mariánske pútnické miesto našej diecézy navštívil svätý Ján Pavol II. Potom som mu daroval betlehem vyrobený z perníka, keďže viem o osobitnej úcte, ktorú má pápež František k jasličkám a betlehemom. Odovzdal som mu aj životopis Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka v taliančine, za blahorečenie ktorého sa naša diecéza modlí. Je to veľká postava mučeníka, ktorý si vytrpel neľudské zaobchádzanie a kruté mučenie v komunistických väzniciach. Svätý Otec mi podaroval knihu kardinála Bustillu Testimoni, non ufficiali a požiadal ma, aby som kňazom priblížil jej obsah. S potešením konštatujem, že túto knihu už máme v slovenčine a v najbližších týždňoch pripravíme jej dotlač.

So Svätým Otcom ste boli aj na stretnutí Studium Biblicum Franciscanum. Akým slovom sa snažil povzbudiť teológov špeciálne zameraných na Božie slovo?

V príhovore nás vyzval, aby sme našu pozornosť na Sväté písmo neupriamili len na jeho vedecké poznanie, ale aby sme ho ponúkali veriacim ako živé a účinné Božie slovo pre ich životy.

Stretli ste sa tam aj s kardinálom Pizzaballom, patriarchom Jeruzalema, ktorý bol vaším profesorom počas štúdií vo Svätej zemi.

Toto stretnutie bolo mimoriadne radostné. Kardinál Pizzaballa bol počas mojich štúdií v Jeruzaleme v rokoch 2000 – 2004 začínajúci profesor. Písal som pri ňom svoju licenciátsku prácu na 30. kapitolu starozákonnej Knihy Deuteronómium. Vtedy on bol profesor a ja študent. Dnes on je kardinál a ja biskup (úsmev).

Hovorili ste spolu o súčasnej situácii vo Svätej zemi?

S bolesťou mi hovoril o násilí vo Svätej zemi. Najviac trpia nevinní ľudia. Cesta k pokoju vedie iba cestou pokoja, tak pre židovský, ako aj palestínsky ľud.

S akými dojmami ste prišli naspäť?

Neboli to stretnutia s úradníkmi, ale ľuďmi, ktorí sú pripravení a ochotní pomôcť, povzbudiť a usmerniť. V Ríme aj vo Vatikáne máme priateľov, ktorí majú radi Slovensko a Cirkev na Slovensku.