Silné okamihy aj nové priateľstvá

S lovenskí pútnici zo saleziánskeho spoločenstva na Miletičovej ulici v Bratislave sa na 30-hodinovú cestu do portugalského Lisabonu vydali už v sobotu 29. júla večer. Skrátili si ju pondelňajšou zastávkou v pútnickom mieste Lurdy na juhu Francúzska.

„Začali sme spoločnou svätou omšou pre Slovákov, po ktorej sme mali čas na osobnú modlitbu, spoznávanie zákutí aj histórie pútnického miesta či načerpanie vody z prameňa,“ hovorí spolupracovníčka KN Barbora Kullačová.

TMA A SVIEČKY

Vychutnali si tiež atmosféru sviečkovej procesie medzi tisíckami veriacich, prevažne mladšej generácie. „Viaceré skupiny a autobusy smerujúce na Svetové dni mládeže sa zastavili práve v Lurdoch. Pri bazilike sme začali modlitbou ruženca vo viacerých jazykoch, odznela napríklad poľština, nemčina či angličtina, so zažatými sviecami a po západe slnka sme kráčali v procesii okolo rozľahlého námestia.“

Na konci ruženca sa už za tmy pri svetle sviec všetci zhromaždili pred bazilikou, kde mladí aj po skončení procesie zotrvali do neskorých nočných hodín v spevoch, hudbe a tancoch.

„Aj vďaka mladým sme mohli atmosféru sviečkovej procesie zažiť omnoho intenzívnejšie.“ Lurdy opustili v pondelok o 23. hodine. „Vydali sme sa na nočnú, asi desaťhodinovú cestu autobusom priamo do Lisabonu.“

ŤAŽKÝ ZAČIATOK

Dorazili v utorok 1. augusta okolo obeda a ubytovali sa na základnej škole sv. Jozefa. „Z ubytovania sme však boli viacerí dosť nemilo prekvapení, najmä zo spŕch a hygienických zariadení,“ dodáva teraz už s pobavením Barbora, no najprv im do smiechu veľmi nebolo.

Program sa začal slávnostnou večernou otváracou svätou omšou pre mladých všetkých národností v  Parku Eduarda VII. „Niesla sa v uvoľnenej atmosfére a mladí ju využili aj na vzájomné spoznávanie. Zástup ľudí bol ozaj obrovský, siahal od oltára až takmer po oceán.“ Okrem hlavného programu čakal na pútnikov aj bohatý sprievodný program. „Koncerty, divadelné predstavenia či rôzne iné akcie.“

SLOVENSKÉ KATECHÉZY

Od stredy do piatka čakali mládež katechézy so slovenskými kňazmi a biskupmi v Kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Na tri dni sa stal domovom pre takmer 2 000 mladých Slovákov.

„Katechézy sa začali po raňajkách, potom nasledovala svätá omša sprevádzaná zborom, takže mala slávnostnejšiu atmosféru.“ Po liturgii pokračovali ešte tancami či spevmi.

„Vypočuli sme si aj viaceré svedectvá. Pekný moment bol odovzdávanie našich problémov či prosieb Ježišovi. Mohli sme ich napísať na tabuľu a obetovali sa pri svätej omši.“

NEČAKANÉ STRETNUTIE

Popoludňajší program si mohol zrežírovať každý sám. „Poprezerali sme si Lisabon či sa odviezli na námestie k oceánu, odkiaľ sme šli pešo do historickej časti Belém, ktorá je známa pamiatkami z čias slávnej minulosti portugalských moreplavcov.“ Po ceste k veži Belém zo 16. storočia zažili milú udalosť.

„Všimli sme si, že policajti tam uzavreli cestu. Znamenalo to, že tadiaľ pôjde pápež, hoci to v programe nebolo. Nečakane sme sa tak stretli so Svätým Otcom. Boli sme dosť blízko a navzájom sme si zakývali. Pre mňa to bol veľký zážitok, ale zrejme aj pre ostatných, lebo vyzerali nadšene a šťastne.“

VZÁJOMNÉ OBOHATENIE

Núdza o pekné momenty však nebola ani počas bežných dní. „Ľudia si medzi sebou vymieňali rôzne predmety a podpisovali si vlajky. Aj za mnou viackrát prišli mladí z rôznych krajín, chceli podpísať vlajku a spýtať sa na našu krajinu. Vždy to bola príležitosť na krátky rozhovor,“ opisuje naša spolupracovníčka čaro týchto momentov.

„Máme z toho pekné pamiatky, viacerí chalani z našej skupiny, ktorí si doniesli slovenskú vlajku, ju majú celú popísanú od ľudí z rôznych krajín. Ja som zase vymenila slovenské ponožky za náhrdelník,“ pridáva s úsmevom svoju skúsenosť.

FESTA SALEZIÁNSKEJ MLÁDEŽE

„Počas Svetových dní mládeže býva nezávisle a zároveň tak trochu aj závisle od nich festa pre saleziánsku mládež. Keďže to bolo mimo Lisabonu, strávili sme na nej celé stredajšie predpoludnie. Stretlo sa tam obrovské množstvo saleziánskych mladých,“ pridáva Barbora Kullačová informácie zo zákutia týždňového programu dní mládeže.

Aj tu sa spievalo, tancovalo, hralo divadlo a konala sa aj spoločná večera. „Na záver bola netradičná vigília s divadlom o sne dona Bosca, že Cirkev stojí na pápežovi, úcte k Panne Márii a Eucharistii.“

Neskôr mladých upútali scénou z pápežovho života, no najmä so zjavením Panny Márie. „Urobili to ozaj perfektne, ľudia si v prvom okamihu mysleli, že ide o skutočné zjavenie, lebo z tmy sa vynorila osvetlená postava ženy, ktorá začala spievať.“

SKORO AKO V RIU

Štvrtok si Barbora spolu s ďalšími saleziánskymi mladými po slovenskej katechéze pozrela obrovskú sochu Krista Kráľa s rozpaženými rukami, inšpirovanú slávnou brazílskou sochou. Takmer 30-metrová socha na vyše 80-metrovom podstavci ochraňuje Lisabon od roku 1959.

Postavili ju z vďačnosti, že ich Pán ušetril od ničivých následkov druhej svetovej vojny. Hlavným bodom programu však bolo popoludňajšie úvodné stretnutie s  pápežom. A  hoci ľudí bolo skutočne mnoho a tlačili sa, napätie cítiť nebolo. „Bolo úžasné sledovať šťastné a dojaté tváre státisícov mladých ľudí, ktorí prežívali úprimnú radosť zo stretnutia s pápežom.“

Dievčatá Nitrianskej diecézy pod sochou Krista Kráľa. Snímka: Daniela Haničáková

POKOJ RUŽENCA

V piatok sa po slovenskom programe vydali mladí saleziáni na púť do Fatimy, ktorá sa pripravovala na sobotnú návštevu Svätého Otca. „Hoci do Fatimy nechodí veľa mladých, ako nám potvrdili viacerí kňazi, teraz ju skutočne zaplnili tisícky mladých s vlajkami.“

Do Fatimy prišli už v piatok, aby tam mohli prespať a v sobotu ráno vidieť pápeža. Oželeli tak piatkovú krížovú cestu v Lisabone so Svätým Otcom. „Bolo vidno obetu mladých ľudí, ale zároveň ich veľkú radosť, že urobili všetko preto, aby mohli byť bližšie pri Svätom Otcovi,“ konštatuje Barbora.

„Veľmi ma oslovilo, že ku kaplnke, ktorú postavili na mieste zjavenia Panny Márie, sa chodilo modliť a rozjímať neuveriteľné množstvo mladých ľudí. Vytváralo to skutočný pokoj.“ Ten si vychutnali aj vo fatimskom Múzeu ružencov.

„Vonku bol síce hluk a veľmi rušno, ale ako sme vošli dnu do múzea, zaplavil nás pokoj. Uvedomila som si, že ruženec nie je len obyčajná modlitba, ale má v sebe ozaj akoby tú moc pokoja, ktorý v človeku vytvára.“

Mladí v sobotu pešo putovali do Parque Tejo takmer desať hodín. Snímka: František Kubovič

DOVIDENIA O ŠTYRI ROKY

V sobotu predpoludním začali dlhokánsku pešiu púť do lisabonského Parque Tejo. Davy ľudí prúdiace kilometre cez miestnu diaľnicu čakal večerný program plný koncertov, divadiel a najmä večernej vigílie s pápežom Františkom.

„Prespali sme v spacákoch vonku pod holým nebom pri oceáne, museli sme sa na noc dopredu pripraviť, a teda sa aj teplo obliecť,“ opisuje nevšedný zážitok Barbora.„Na tom istom mieste sa potom konala nasledujúce predpoludnie záverečná svätá omša.“ A pápež opäť prekvapil.

„Rozhodol sa, že chce prejsť kvôli mladým pomedzi všetky sektory, aby sa mohol so všetkými pozdraviť.“ Na záver liturgie oznámil ďalšiu krajinu, ktorá bude o štyri roky hostiť SDM. V roku 2027 sa mladí stretnú v juhokórejskom Soule.

Svetové dni mládeže sa tak po vyše 30 rokoch presunú opäť do Ázie. Naposledy boli v ázijskej krajine v roku 1995 na Filipínach. Ešte predtým sa zíde mládež v Jubilejnom roku 2025 v Ríme na podujatí Pútnici nádeje.