Sláviť tridentskú liturgiu možno iba s povolením miestneho biskupa

Odteraz je jediným vyjadrením rímskeho rítu pokoncilová liturgia. Vydávanie povolenia na slávenie tridentskej liturgie sa vracia do výlučnej kompetencie biskupa, ktorý má zabezpečiť, aby skupiny, ktoré používajú misál z roku 1962, neohrozovali liturgickú reformu a pápežské učenie.

František zakazuje slávenie predkoncilovej liturgie vo farských kostoloch. Biskup má na to určiť iný kostol. Vymenuje pre pastoračnú starostlivosť o tieto skupiny svojho delegáta, kňaza s požadovanými schopnosťami, pastoračnou láskou a zmyslom pre cirkevnú jednotu.

V prípade už kánonicky zriadených farností pre týchto veriacich biskup vyhodnotí ich užitočnosť pre duchovný rast a zváži, či ich treba zachovať. Bude tiež dbať o to, aby sa neautorizovalo vytváranie nových skupín.

Kňazi, ktorí boli vysvätení po zverejnení motu proprio, ak chcú sláviť svätú omšu podľa predkoncilovej liturgie, musia podať formálnu žiadosť svojmu biskupovi, ktorý sa pred udelením povolenia musí poradiť so Svätou stolicou. Kňazi, ktorí predtým slávili liturgiu podľa mimoriadnej formy rímskeho obradu, musia požiadať biskupa o povolenie pokračovať v tejto liturgii.

K zverejnenému motu proprio pápež pripojil aj list biskupom, v ktorom uvádza dôvody svojho rozhodnutia. Priznáva, že ide o reakciu na výsledky prieskumu, ktorý sa uskutočnil medzi biskupmi. Vzišiel z neho obraz situácie, ktorá pápeža znepokojuje a zarmucuje.

František poznamenáva, že sprístupnenie starej liturgie malo slúžiť jednote Cirkvi. Benedikt XVI. veril, že obavy z prehlbovania rozdelenia sú neopodstatnené. Podľa Františka však túžba po jednote nebola zohľadnená a ponúknuté veľkorysé ústupky boli využité na zväčšenie vzdialenosti, na posilnenie rozdielov, na vytvorenie protikladov, ktoré zraňujú Cirkev a bránia jej v ceste, pričom ju vystavujú riziku rozdelenia.

Podľa Františka sa s misálom z roku 1962 zaobchádzalo inštrumentálne, spôsobom, ktorý sa čoraz viac vyznačuje odmietaním nielen liturgickej reformy, ale aj Druhého vatikánskeho koncilu.

Dohľad nad dodržiavaním ustanovení motu proprio Traditionis custodes bude mať, podľa predmetu veci, Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí alebo Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.